Robert Angier a Alfred Borden spolu súťažili už od doby, kedy ako mladí čarodejníci začínali. Ich priateľská rivalita však skončila, keď Alfred prišiel s trikom, ktorý zanechal všetkých divákov vrátane Roberta v úžase. Ako dokázal niečo tak úžasného? Táto otázka Robertovi stále vŕta hlavou. Oveľa dôležitejšie však je, ako taký dokonalý trik napodobniť. Za každú cenu musí zistiť aké tajomstvo Alfred skrýva. Ide tu predsa o jeho prestíž.
Počas vojny medzi Severom a Juhom vznikla vo federalistickej armáde prvá bojová jednotka zložená z černošských vojakov. Fakt, že občianska vojna sa koná v ich mene, sa neodráža v postavení černošských vojakov, ktorých berú viac ako sluhov, než ako rovnocenných ľudí. Neoficiálnymi vodcami černošských vojakov sú bývalý hrobár, seržant John Rawlins a povrchný bývalý otrok Trip, ktorí sú reprezentantmi mozgu a srdca organizácie. Napriek všetkému pohŕdaniu, vojaci 54. regimentu dokázali svoju odvahu a odhodlanie v urputnom boji pri pevnosti Fort Wagner, keď bojovali s asi tisíckou južanských obrancov pevnosti. A práve táto bitka zmenila mnohé.
Píše sa rok 1845 a zo šiestich súrodencov sa dožili plnoletosti len Charlotte, Emily, Anne a ich brat Branwell. Spoločne s otcom strácajúcim zrak a nezodpovedným opileckým bratom žijú na fare v Haworthe, grófstve Yorkshireu. Najprv píšu básne, ale verejnosť začína dávať prednosť novelám. Všetky tri sestry sa teda púšťajú do písania románov voľne založených na vlastných skúsenostiach, či už sa jedná o príbeh z rozprávania (Búrlivé výšiny), o spomienky na dievčenské školu (Jana Eyrová) alebo o skúsenostiach zaobchádzaní s vychovávateľkami (Agnés Greyová). Aby mali možnosť publikovať, používajú pseudonymy, v ktorých zachovali len svoje iniciály - Ellis (Emily), Acton (Anne) a Currer (Charlotte) Bellovi.
Kvalitne spracovaný román Irvinga Stonea zobrazuje nielen dramatický život maliara Vincenta van Gogha, ale aj celé maliarske hnutie v Paríži počas rozkvetu impresionizmu. Rovnako presvedčivo je vykreslená aj postava Paula Gaugina. Zaujímavé sú aj rekonštrukcie krajiniek a predmetov, ktoré tvorcovia filmu vytvorili pre nakrúcanie podľa van Goghových obrazov. Pestré zobrazenie Provensálska robí z tohto filmu nezabudnuteľný životopisný film.
Roku 1862 pricestuje mladá vdova Anna Leonowensová aj so svojím malým synom Luisom do siamského kráľovstva, aby tu učila kráľovské deti. Zoznámi sa tu nielen s odlišnou feudálnou kultúrou, často nepochopiteľnou a krutou, ale aj s vladárom Mongkutom, ktorý chce uchrániť nezávislosť krajiny a súčasne ju otvoriť západnej civilizácii. Kráľ sa čoraz väčšmi zbližuje s Annou ale najmä ho trápia ustavičné nájazdy údajne barmských kománd, ktoré terorizujú krajinu. Myslí si, že za tým stojí Veľká Británia, ktorá chce kolonizovať jeho kráľovstvo.
Rodina Benjamina Steeda sa nedávno presťahovala z pohodlia svojho domova vo Vermonte do štátu New York a plánuje sa začleniť do zabehnutej komunity v Palmyre. V snahe zapadnúť do miestnej komunity zisťujú, že pomocníci, ktorých si najali na vyčistenie pôdy na osídlenie, sa stávajú príčinou ich vlastných náboženských sporov - sporov, ktoré hrozia rozdeliť rodinu. Obaja bratia Steedovci súperia o náklonnosť dcéry bohatého obchodníka - a obaja sa ocitnú na rôznych stranách viery. Hoci sa rodina snaží spor urovnať, čoskoro sa ocitne v konfrontácii s hlbšími otázkami o vlastnej príslušnosti a viere v pravdu.