Fotograf J. B. Jeff Jeffries je kvôli zlomenej nohe odkázaný na kolieskové kreslo. Jeho spoločníkom sa v dlhých chvíľach stane okno vedúce priamo do dvora, odkiaľ má Jeff výhľad do bytov svojich susedov. Sledovanie osudov nájomníkov z protiľahlého domu ho pohltí natoľko, že začne podozrievať jedného z nich z vraždy svojej manželky. Jeffries sa spolu so svojou elegantnou priateľkou pustí do odhaľovania zložitého reťazca udalostí ... Udalostí vedúcich k senzačnému a strhujúcemu koncu.

Akira Kurosawa sleduje vo svojom najväčšom diele pohyb hľadania a re-konštrukcie skutočnosti. Ukazuje, že tajomstvo síce môže stále unikať a stávať sa centrálnym prvkom, ale zároveň aj prvkom prázdnym, podobne, ako v prípade japonského kráľovského mesta. Rašómon pojednáva o udalosti, ktorá, napriek štyrom svedeckým výpovediam ostane neodhalená.

Začiatkom 21. storočia dosiahla spoločnosť Tyrell vo výskume robotov fázu Nexus. Jej výrobky boli takmer identické s ľuďmi, nelíšili sa ani inteligenciou. Ľudia používali replikanty pri nebezpečných výpravách alebo ako otrokov pri kolonizácii iných planét. Po krvavej vzbure replikant v jednej z mimozemských kolónií bol robotom pod trestom smrti zakázaný pobyt na Zemi. Na plnenie tohto nariadenia dozerali špeciálne jednotky Blade Runner, poverené vyhľadávaním a likvidáciou replikantov, ktorí zákaz porušia.

Ospalý život niekdajšieho baníckeho mestečka Dogville, ktorého obyvatelia čelia útrapám hospodárskej krízy 30. rokov, rozvíri dramatický príchod mladej cudzinky. Krásnu Grace prenasledujú gangstri a Tom Hanson, ktorý sa s ňou stretne prvý, jej ponúkne úkryt. Keďže Tom je miestnou morálnou autoritou, odhlasujú jeho spoluobčania, že Grace môže nejaký čas zostať, a dievča im za to ponúkne svoje služby. Hoci jej ponuku spočiatku z ostychu málokto využíva, neskôr, keď sa ukáže, že Grace hľadá polícia, sa miestni občania osmelia a začnú od dievčaťa vyžadovať stále viac práce ako odmenu za riziko, ktoré podstupujú. Mladá žena spoznáva, ako relatívna je slušnosť a poctivosť týchto bohabojných ľudí. Nikto z nich však netuší, aké tajomstvo sa za jej útekom pred gangstrami skrýva.

V roku 1996 došlo ku katastrofe, kedy zhubné vírusy vyhubili deväťdesiatdeväť percent ľudstva. Tí, ktorí prežili, sa ukryli v podzemí. Samotný príbeh sa začína roku 2035, kedy sa vedci pokúšajú pomocou stroja času preniknúť do minulosti a katastrofe zabrániť. Jedným z dobrovoľníkov je väzeň James Cole, ktorý sa po neveľmi presnej ceste do minulosti ocitne v roku 1990, kde ho zadrží polícia a strčia ho do blázinca.

Žena saxofonistu Freda Madisona nájde na schodoch jeho luxusnej vily videokazetu, na ktorej ktosi zaznamenal zločin spáchaný v spálni jeho domu. Skrvavená obeť vyzerá ako Fredová žena Renee a vrah ako on sám. Privolaná polícia muža zatkne, avšak po niekoľkých dňoch zistia, že v cele je uväznený miesto Freda neznámy mladý muž.

Film založený na skutočných udalostiach pri neslávne známom "stanfordskoum väzenskom experimente", ktorý prebehol v roku 1971. Umelo vybudované väzenie sa nachádza v priestoroch výskumného laboratória - kompletne s celami, mrežami a s neustále prítomnými kamerami. Na dva týždne je najatých dvadsať mužov za prísľub vysokej na hru na väzňov a dozorcov. "Väzni" sú uzavretí a musia sa podvoliť zdanlivo miernym pravidlám. "Dozorcom" je nariadené jednoducho udržať poriadok bez použitia fyzického násilia. Každý má možnosť skončiť v ktorúkoľvek chvíľu, čím ale stratí nároku na odmenu. Na začiatku nálada medzi oboma skupinami je pomerne dobrá. Ale už čoskoro nastanú hádky a dozorcovia používajú čoraz drastickejšie metódy na udržanie poriadku ...

Jackie Brownová je čierna letuška, ktorá si privyrába pašovaním špinavých peňazí drogového dealera a obchodníka. Je chytená dvoma policajnými agentmi, ktorí jej však sľúbia zhovievavosť, ak pomôže svojho šéfa dolapiť a usvedčiť. Jackie, ktorá je na slobode len vďaka kaucii svojho milenca, zosnuje plán, ako naraz získať miliónový balík, zbaviť sa policajtov aj nepohodlného šéfa, ktorého najčastejšou replikou je veta: "Povieš slovo a si mŕtva." Lenže takýto plán má veľa rizík ...

Kevin Spacey, drzitel dvoch hereckych Oscarov, v ulohe pacienta psychiatrickej liecebne s jasnou diagnozou: tvrdi, ze je na Zemi na navsteve a pochadza z planety K-PAX. Jeff Bridges, niekolkokrat na Oscara nominovany, v ulohe jeho lekara dr. Marca Powella. Prepracovany psychiater zo statnej nemocnice nachadza u svojho vesmirneho pacienta rad nezvyklych prejavov a navyse absolutnu odolnost voci beznym liecebnym prostriedkom. Co ked je cudny pacient skutocne mimozemstan?

Emancipovaná vyzývavá a atraktívna spisovateľka Catherine Tramellová je obklopená takým počtom vrážd, že sa stáva pre detektíva Nicka podozrivou číslo jedna. Naviac sa stýka s ľuďmi, ktorí v minulosti zabíjali a sama vo svojich knihách smrť predvída. Ani policajná psychologička Beth, Nickova a kedysi tiež Catherinina milenka, nie je príliš typickou filmovou postavou. Základným inštinktom z názvu je samozrejme pohlavný (heterosexuálny i lesbický) pud, ktorý tiež ovláda značnú časť diania. Napätie nespočíva len v zručne vybudovanej zápletke, ale aj v stálom spájaní sexu a smrti. Snímka je prepočítaná do najmenších podrobností. Hrá v nej všetko: prostredie San Francisca, prepychové vily, krásne lačné ženy, silné autá, ale aj divákova filmová skúsenosť.

Pohodlný život stredoškolského učiteľa Sama Lombarda (Matt Dillon) sa zrúti vo chvíli, keď ho príťažlivá študentka Kelly (Denise Richardsová) obviní zo znásilnenia. Samov výstredný právnik (Bill Murray) našťastie obvinenie vyvráti s pomocou bývalej študentky Suzie (Neve Campbellová) a vzápätí vymôže na bohatej matke Kelly sedem miliónov dolárov odškodného. Detektív Ray (Kevin Bacon) z mravnostnej polície však považuje celý prípad za rafinované sprisahanie a proti vôli nadriadených sa púšťa do vyšetrovania, ktoré vzápätí prináša radu dramatických a úplne nečakaných prekvapení. Áno, vzájomné vzťahy Sama a jeho dvoch študentiek možno skutočne najvýstižnejšie označiť výrazom "švédska trojka". Ale to, čo je nesmierne vzrušujúce pri sexe, sa absolútne nehodí pre delenie odškodného.

Od momentu, keď sa Johnovi Connorovi podarilo odvrátiť súdny deň a zachrániť ľudstvo pred zničením, uplynulo 10 rokov. V súčasnosti dvadsaťdvaročný Connor žije inak, ako väčšina ľudí - bez domova, bez kreditných kariet, bez mobilného telefónu a bez práce. Bez akýchkoľvek záznamov o svojej existencii. Žije spôsobom, ktorý znemožňuje, aby ho vystopoval Skynet. Z tieňa budúcnosti však jedného dňa vystúpi T-X, doposiaľ najvyspelejší vražedný stroj Skynetu, ktorý vyslali z budúcnosti, aby dokončil prácu svojho predchodcu T-1000. Vo svojej ľudskej - ženskej podobe je T-X rovnako krásna, ako aj v skutočnosti neľútostná.