Osemročný Bruno je synom nacistického dôstojníka, ktorý je povýšený a potom odvelený z pohodlia Berlína do opustenej oblasti na vidieku. Bruno, ktorého staršia sestra už má iné záujmy, sa cíti osamelý a nemá sa s kým hrať. Z nudy a zo zvedavosti neposlúchne matkino varovanie, že sa nemá vzďaľovať od domu, a vydá sa k neďalekej "farme". Netuší, že je to koncentračný tábor, kde sa v praxi vykonáva "konečné riešenie" židovskej otázky. Náhodou sa však stretne s rovnako starým Shmuelom, ktorý je oblečený do pruhovaného "pyžama" rovnako ako kuchár, ktorý pre Brunovu rodinu varí. Hoci chlapec na druhej strane plotu s ostnatým drôtom žije úplne iný život ako Bruno, dvojica sa skamaráti a Bruno si zvoľna začína uvedomovať, aký je naozaj svet dospelých. Stret s realitou 2. svetovej vojny však pre oboch chlapcov končí tragicky ... Dráma podľa románu Johna Boynea, ktorá ukazuje z neobvyklého pohľadu brutalitu, nezmyselnosť a zničujúce dôsledky vojny, natočil režisér Mark Herman.
V roku 1941 mal Renato 13 rokov a aj napriek tomu, že zúrila 2. svetová vojna, sa v jeho ospalej dedine prakticky nič nedialo. Až kým sa jedného dňa neobjavilo niečo, čo zmenilo jeho život – Maléna, krásna údajná vojnová vdova, ktorá sa stala posadnutosťou každého muža a objektom nenávisti každej ženy. Vďaka nej začne Renato získavať veľa životných skúseností a dostane sa na miesta, ktoré by si nikdy nedokázal ani predstaviť.
Príbeh Sofie, poľskej katolíčky, ktorú počas druhej svetovej vojny chytili nacistickí vojaci s pašovanou šunkou. Sofie je za svoj prehrešok poslaná do koncentračného tábora, kde príde o obe svoje deti. Napriek tomu, že prežila vojnu a presťahovala sa do New Yorku, je navždy poznačená. Novú chuť do života nájde až vďaka Nathanovi, americkému Židovi, ktorý je posadnutý všetkým, čo sa týka holokaustu. Spolu sa presťahujú do bytového domu, kde sa zoznámia s dospievajúcim Stingom. Stingo sníva o tom, že sa raz stane spisovateľom, a príbeh Sofie a Nathana ho zaujme. Meryl Streep získala za stvárnenie hlavnej hrdinky Sofie Oscara.
Príbeh obyčajných ľudí, poznamenaných najkrvavejší bitkou v histórii druhej svetovej vojny. V roku 1942 do mesta napochodovalo 450 000 nemeckých vojakov - vrátilo sa len 10 000. Producenti klasického vojnového filmu "Ponorka" prinášajú príbeh najdlhšej a najkrvavejšej bitky 2. svetovej vojny. Hitlerove príkazy zneli neustupovať a nevzdávať sa, v krutej zime tak zahynuli viac ako dva milióny mužov. Boj o Stalingrad sa tak stal prelomom vo vývoji vojny a Nemecko sa z tejto zničujúcej porážky nikdy nespamätalo. Brutálnu realitu môžete vidieť očami nemeckého dôstojníka Hansa von Witzlanda (Thomas Kretschmann) a jeho čaty. Sledujte príbehy obyčajných nemeckých vojakov, ktorí spoznávajú pravú povahu režimu a nadšenie z budovania Tretej ríše u nich pomaly prechádza v rozčarovanie a v túžbu dostať sa za každú cenu domov ...
Hlavnými postavami tohto príbehu československých stíhacích pilotov za druhej svetovej vojny je dvojica priateľov - František Slama a mladší Karel Vojtíšek. Obaja museli odovzdať svoje lietadlá hitlerovcom, obaja utekajú do Anglicka, obaja bojujú proti nepriateľovi a obaja spoznávajú pôvabnú Susan ...
Keď v roku 1941 nacisti vyvraždili ich rodinu a ďalších 4000 židovských obyvateľov, bratia dovtedy známi ako bitkári, buriči a rebeli utiekli do bieloruských lesov. Tam vytvorili partizánsku skupinu zloženú takmer výhradne zo Židov a postavili mestečko zvané Jeruzalem v lesoch - sídlo s nemocnicou, mlynom, pekárňou, kúpeľmi, divadlom a synagógou. Skupina bojovala s Nemcami a zároveň sa odvažovala vracať do židovských get, založených Nemcami, aby z nich oslobodzovala najväčšmi ohrozených väzňov. Keď v roku 1944 vyšli títo hrdinovia z lesov, bolo ich viac než 1200.
Medzi poľskými dôstojníkmi, postrieľanými v roku 1940 v Katyňskom lese, bol i otec popredného poľského režiséra Andrzeja Wajdu. Ten sa k nemu vracia vo svojom zatiaľ poslednom filme a zameriava sa na príbehy ľudí, ktorých udalosti s rôznou intenzitou osobne zasiahli. Zaujímajú ho najmä osudy žien, ktoré stratili svojich manželov, bratov, synov. Niektoré z nich sa dostávajú do sovietskeho zajatia, iné hľadajú dôkazy o ich prežití, ďalšie apaticky čakajú, zmierené s tým najhorším možným scenárom.