V 60. až 80. rokoch sa začala písať krvavá história drogovej scény najnebezpečnejšieho a najstaršieho slumu Rio de Janeira. V prachu ulice Cidade de Deus sa s pištoľami hrajú už malí chlapci. Vzory, ktoré sa snažia nasledovať, sú ich starší kamaráti z pouličných zlodejských gangov. Kto sa v miestnych favelas narodil, tiež tu zomrie - možno dosť skoro a násilne. Buscapé vyrastá v neskutočne brutálnom prostredí a až do tej chvíle, kedy sa na priateľov prvýkrát pozrie hľadáčikom fotoaparátu, netuší, že by pre neho mohla existovať spása. Možnosť "inej optiky" sa pre neho stáva prostriedkom, ako sa z aktéra zmeniť v pozorovateľa: zdeseného, ​​súcitiaceho, neschopného zavrieť oči pred beznádejou sveta. Drsná poetická dráma inšpirovaná autobiografickým románom Paula Linsa sa stala najúspešnejším filmom na MFF v Havane 2002.

Detektív poručík William Somerset pomaly končí svoju kariéru a jeho poslednou úlohou je zaučiť mladého a ambiciózneho detektíva Davida Millsa. Obaja sú nasadení na vyšetrovanie prípadu brutálnej vraždy, ktorý ich neodvolateľne vtiahne do pomýleného a zvráteného sveta psychicky narušeného, ale inteligentného a rafinovaného zločinca, s krycím menom Johna Doe. Vražedný maniak v besnom zabíjaní pokračuje - už na druhý deň sa nájde zohavené telo najlepšieho advokáta v meste, vedľa ktorého je krvou napísané slovo „chamtivosť“. Zdá sa, že to nie je posledná obeť a kým polícia vraha vypátra, bude každý zo siedmich smrteľných hriechov - obžerstvo, chamtivosť, lenivosť, smilstvo, pýcha, závisť a hnev - kruto potrestaný.

Únos Dae-sua sa odohrá rovno pred jeho domom, kde doteraz pokojne žil so svojou rodinou. Kdesi v podivnom domácom väzení sa dozvie z televízie, že jeho žena bola medzitým brutálne zavraždená a on že je z vraždy podozrivý. V tmavej miestnosti strávi pätnásť rokov, než sa jedného dňa rovnako nečakane prebudí na slobode. Od tej chvíle sa upne na pomstu neznámemu väzniteľov. S pomocou mladej Mido ho nájde, lenže dotyčný muž ho postupne usvedčí z dávnej viny. Spletitá dráma je plná napätia a tajomnosti, ale podľa slov režiséra je predovšetkým úvahou o pomste a o túžbe, ktorú každý zažije, ale málokto uskutoční, pretože spoločnosť ju zatracuje ako negatívne a skazonosnú.

Ospalý život niekdajšieho baníckeho mestečka Dogville, ktorého obyvatelia čelia útrapám hospodárskej krízy 30. rokov, rozvíri dramatický príchod mladej cudzinky. Krásnu Grace prenasledujú gangstri a Tom Hanson, ktorý sa s ňou stretne prvý, jej ponúkne úkryt. Keďže Tom je miestnou morálnou autoritou, odhlasujú jeho spoluobčania, že Grace môže nejaký čas zostať, a dievča im za to ponúkne svoje služby. Hoci jej ponuku spočiatku z ostychu málokto využíva, neskôr, keď sa ukáže, že Grace hľadá polícia, sa miestni občania osmelia a začnú od dievčaťa vyžadovať stále viac práce ako odmenu za riziko, ktoré podstupujú. Mladá žena spoznáva, ako relatívna je slušnosť a poctivosť týchto bohabojných ľudí. Nikto z nich však netuší, aké tajomstvo sa za jej útekom pred gangstrami skrýva.

Newyorský policajný detektív John McClane pricestuje do Los Angeles, aby tu strávil vianočné sviatky so svojou veľmi zamestnanou ženou Holly a deťmi. Holly pracuje vo vedení japonského koncernu Nakamoto a práve je na firemnom večierku v novopostavenej budove spoločnosti. Budovu obsadí skupina profesionálnych a na všetko odhodlaných teroristov pod vedením neľútostného Hansa Grubera. Žiadajú prepustenie svojich kolegov z väzníc na celom svete, čo je iba krycí manéver pre skutočný cieľ prepadnutia, ktorým sú cenné papiere v hodnote 640 miliónov dolárov. Gruberov dokonalý plán ráta takmer so všetkým, iba s jednou veličinou nie. A tou je John, ktorý sa, aj bez zbrane a bez topánok, pustí so zločincami do boja. On jediný dokáže zločincom účinne vzdorovať...

Film Purpurová farba vznikol na základe rovnomenného románu Alice Walkerovej, ktorý získal Pulitzerovu cenu. Bohato štruktúrovaný dej, ktorý sa tiahne niekoľko desaťročí, rozpráva príbeh Celie, nevzdelanej vidieckej ženy z amerického Juhu. Po nútenom manželstve s násilníckym mužom, ktorého musí nazývať pánom, sa Celie uzavrie do seba a svoje trápenia zveruje len Bohu. Len priateľstvo s dvoma úžasnými ženami jej dodáva silu, z ktorej čerpá sebadôveru a schopnosť odpúšťať.

Film natočený podľa skutočnej udalosti zo šesťdesiatych rokov. Dvaja agenti FBI - starší Anderson (Gene Hackman) a mladý Ward (Willem Dafoe) prichádzajú v lete 1964 do malého južanského mestečka vyšetriť zmiznutie troch aktivistov boja za ľudské práva. Obaja muži si stále viac uvedomujú prítomnosť zlovestné napätie medzi belochmi, zaťaženými dedičstvom rasových predsudkov a zatrpknutým čiernym obyvateľstvom. Hrozí, že napätie vyústi do konfliktu...

William Miller vyrastá s prísnou matkou, ktorej neustále konflikty s jeho staršou sestrou vyvrcholili až jej odchodom z domu. Bratovi však nechala darček - zbierku platní rockových kapiel. Pätnásťročný chlapec sa do rockovej hudby zamiluje, prispieva do školského časopisu, a sníva o tom, že sa stane uznávaným hudobným kritikom ako jeho vzor Lester Bangs. Jedného dňa sa jeho sen stane skutočnosťou a William vyráža na svoje prvé turné...

Po svojom šesťdesiatomštvrtom víťazstve dostáva ambiciózny mladý južanský právnik Kevin Lomax a jeho žena ponuku, ktorú nemožno odmietnuť. Charizmatický šéf exkluzívnej právnickej firmy v New Yorku John Milton ponúka Kevinovi nové miesto a mladí manželia, plní nádejí a ideálov, sa sťahujú. Avšak namiesto závratnej kariéry čaká Lomaxa pekelne nebezpečná životná cesta. Jeho šéf je totiž sám diabol...

Rádová sestra Helen si myslela, že už ju nič nemôže zaskočiť. Avšak list väzňa odsúdeného na smrť za brutálnu vraždu je niečo celkom iné, s čím sa doposiaľ stretla. Dátum popravy sa napriek zúfalej snahe odsúdeného získať milosť nezadržateľne blíži a s postupom času sa na povrch dostávajú aj silné emócie empatie s odsúdeným, ale zároveň i s obeťami jeho brutálnych zločinov. Matthew Poncelet to má ako sa zdá definitívne zrátané, ale s Helen do jeho života prichádza nádej, že sa konečný výkon rozsudku odloží. Má spoločnosť právo zabíjať v mene zákona?

Do pokojného newyorského rána zasiahne výbuch bomby v obchodnom dome. Terorista, ktorý sa predstaví ako Simon, žiada, že chce jednať iba s policajtom Johnom McClaneom. A čoskoro s ním začne hrať smrtiacu hru, aby Johna totálne zničil. Prikáže mu ísť do Harlemu s transparentom: Neznášam negrov. Pred lynčom Johna zachráni černošský obchodník Zeus Carver. Po chvíli dá Simon Johnovi novú úlohu, v jednom z vagónov metra je ďalšia bomba. Ide o blázna, alebo o pomstu proti Johnovi? Alebo sa za všetkým skrýva niečo iné a Simon potrebuje odpútať pozornosť polície, aby nemohla zasiahnuť?

Mladý policajt Ryan zastupuje v meste zákon. Svoju frustráciu si však vybíja šikanovaním černochov. Jeho mladému parťákovi Tommymu sa jeho prejavy rasizmu nepáčia, ale nikdy nezasiahne. Obeťou Ryanovho besnenia sa stane aj bohatý černošský režisér Cameron so svojou manželkou Christine. Všetci obyvatelia mesta sa snažia prežiť vo svete plnom nedôvery, rasistických predsudkov, zloby a strachu. Daniel sa snaží upokojiť svoju malú vystrašenú dcérku príbehom o neviditeľnom nepriestrelnom plášti, ktorý jej oblečie, aby bola v bezpečí. Tommy dostane radu, aby stiahol sťažnosť na Ryana a radšej si našiel iný dôvod prečo sa chce nechať preložiť. Cabot žiada detektíva Grahama, aby urovnal prípad zastreleného policajta, pretože je pred voľbami a on potrebuje hlasy černošskej komunity.

Steve Rogers je idealistický mladík, ktorý túži vstúpiť do armády, aby mohol Amerike pomôcť zdolať nacistov. Nemá ani najmenšiu šancu, pretože nemá miery, je neduživý a jediným jeho predpokladom je tvrdohlavosť, s akou sa necháva opakovane vyhadzovať od odvodových komisií. Tá vo finále rozhodne o tom, že ho vyberú ako vhodného kandidáta pre unikátny vedecký experiment, ktorý má produkovať Supervojakov. Vďaka vedeckému tímu sa stane dokonalá ľudská bytosť...

Po útoku psychopata Darylla Culluma sa súdna psychologička Helen Hudsonová uzavrie do seba, odmieta opustiť svoj byt a ustavične trpí nočnými morami, hoci Culluma chytili a odsúdili. Jedného dňa ju však zaujme informácia o vražde mladej ženy, ktorá je presnou kópiou zločinu Bostnoského škrtiča. Policajti ju spočiatku neberú vážne, ale neskôr sa dôstojníci Monohanová a Getz za ňou vyberú, aby sa dozvedeli viac. Netrvá dlho a stanú sa dve ďalšie "kópiové" vraždy. Až po tej tretej si Helen uvedomí, že vrah vraždí presne podľa jej prednášky. Tuší, že nejakým spôsobom je do prípadu zapletený aj Cullum. Keď polícia odhalí, kto je vrahom, ponáhľa sa do Heleninho bytu, aby ju pred ním zachránili, ale zdá sa, že je už neskoro...

Mladý vedec Bruce Banner doplatil na genetický experiment, ktorému ho v detstve podrobil nezodpovedný otec. Vojaci z neho chceli urobiť supervojaka, čo im nevyšlo - Bruce je neovládateľný. V emotívne vypätých momentoch mení na zúrivé a neovládateľné monštrum, ktoré zničí všetko navôkol. Preto utiekol do Brazílie, kde sa skrýva a učí sa sebaovládaniu. Na jeho strane stojí priateľka Betty, jeho protivníkom je Bettin otec, bezcitný generál Ross, ktorý sníva o zmutovaných vojakoch pre vojnové ciele. Ross poverí supervojaka Emila Blonského, aby Bruca našiel a priviedol z Brazílie späť do vojenských laboratórií. Aj vojak Emil Blonsky je ľudské monštrum, ktoré má v sebe generálom vynájdené sérum. Bruce sa teda znovu dobrovoľne mení na monštrum, aby mohol bojovať so zabijakom Blonskym, ktorý pustoší všetko okolo seba.

Dr. Paul Kersey je chirurg, ktorému sa zrúti celý svet po tom, čo mu zločinci brutálne prepadnú rodinu, zavraždia manželku a dcéra skončí v kóme. Polícia mu nemôže pomôcť, a tak vezme zákon do vlastných rúk. Ozbrojený vyráža do ulíc, aby nevinným zachraňoval životy a zločincom ich bral. Chicago má nového hrdinu, ktorý verí, že spravodlivosť ešte existuje.