Ospalý život niekdajšieho baníckeho mestečka Dogville, ktorého obyvatelia čelia útrapám hospodárskej krízy 30. rokov, rozvíri dramatický príchod mladej cudzinky. Krásnu Grace prenasledujú gangstri a Tom Hanson, ktorý sa s ňou stretne prvý, jej ponúkne úkryt. Keďže Tom je miestnou morálnou autoritou, odhlasujú jeho spoluobčania, že Grace môže nejaký čas zostať, a dievča im za to ponúkne svoje služby. Hoci jej ponuku spočiatku z ostychu málokto využíva, neskôr, keď sa ukáže, že Grace hľadá polícia, sa miestni občania osmelia a začnú od dievčaťa vyžadovať stále viac práce ako odmenu za riziko, ktoré podstupujú. Mladá žena spoznáva, ako relatívna je slušnosť a poctivosť týchto bohabojných ľudí. Nikto z nich však netuší, aké tajomstvo sa za jej útekom pred gangstrami skrýva.
Niekto by si mohol myslieť, že Donnie Darko je typický puberťák. Lenže Donnie je sklamaný chlapec, trpiaci víziami o obrovskom králikovi, ktorý sa ho snaží dostať pod svoj zničujúci vplyv. Aby tomu zabránil, dopustí sa činov, ktoré ho privedú až na psychoterapiu. Prežije ťažkosti stredoškolského života i lásky a unikne bizarnej smrti, ktorá mu hrozí pri páde motora z lietadla. Donnie bojuje so svojimi démonmi, v prenesenom i skutočnom slova zmysle, a prežíva príbehy, súvisiace s putovaním v čase, osudom i machináciami s vesmírom.
Príbeh malého chlapca Coltona Burpa, ktorý pri pobyte v nemocnici zažije blízkosť smrti a na malú chvíľu sa dostane do neba. Colton rozpráva všetko do detailov z jeho magickej cesty do neba s úprimnosťou vlastnou deťom a hovorí o veciach dávno pred svojím narodením, ktoré logicky nemôže vedieť. Spočiatku pochybovačný otec Todd s celou rodinou však postupom času na vlastnom tele preskúmajú význam tejto pozoruhodnej udalosti.
Birdee Pruitt v priamom televíznom prenose ponížila jej najlepšia priateľka Connie, ktorá spala s jej manželom Billom. Po návrate do rodného mestečka v Texase sa Birdee a jej dcéra Bernice snažia začať odznova.
Godardova fragmentárna novinka je filmová esej, nápadne predchnutá bezmála hororovou atmosférou. Nájdeme v nej väčšinu charakteristických čŕt jeho neskorej tvorby: zámerne rozbíjané náčrty súvislostí, odkazy na sebareflexívnosť média filmu i nekompromisnú modifikáciu obrazu a zvuku. Snímka, v ktorej sa miešajú spravodajské titulky, maľby, často digitálne skreslené úryvky z klasických hollywoodskych filmov a brutálna youtubová propaganda ISIS, poukazuje predovšetkým na odcudzenie a makroagresie súčasného sveta. Dielo, v ktorom sa nezaprie vplyv kultúrnych teórií a konceptuálneho umenia, je zároveň dôkazom, že náš „problémový súčasník“ Jean-Luc Godard stále verí v nezastupiteľnú úlohu kinematografie.