Príbeh podľa skutočných udalostí rozpráva osudy miestami bezškrupulózneho podnikateľa Oskara Schindlera, ktorý najprv na vojne veľmi zbohatol, aby na jej sklonku obetoval všetky svoje prostriedky a svoj majetok pre záchranu 1100 ľudských životov. Poľský Krakov 1939. Židovská obec je vystavená stále sa zvyšujúcemu tlaku zo strany nacistov. Do tejto situácie vstupuje neúspešný obchodník Oskar Schindler, člen nacistickej strany, veľký zvodca a muž, ktorý cíti, že by na vojnovom utrpení mohol veľmi dobre zarobiť. Lacná pracovná sila v židovskom ghette zaisťuje jeho továrne na smaltované riady obrovské zisky. Lenže Tretia ríša má s jeho zamestnancami úplne iné úmysly, v nákladných vagónoch ich chce poslať do Osvienčimu. Sám Schindler možno netušil, kedy v týchto neľudských opatreniach prestal vnímať ohrozenie svojho podnikania, a kedy začal o „svojich“ židov bojovať kvôli vlastnému svedomiu.

Film Pianista je príbehom Wladyslawa Szpilmana, skvelého pianistu a uznávaného interpreta Chopinových skladieb. Píše sa rok 1939 a Szpilman má 28 rokov. Poľsko je napadnuté nemeckými vojskami, ktoré čoskoro prichádzajú aj do jeho hlavného mesta Varšavy. Takmer okamžite sú uplatnené tvrdé reštrikcie voči tunajšej židovskej komunite. Szpilman a jeho rodina - rodičia, brat a dve sestry - žili až doposiaľ spokojným životom, čoskoro sú však tiež donútení podriadiť sa ponižujúcim pravidlám. Okrem toho, že im dochádzajú peniaze a jedlo, musia pod hrozbou prísneho trestu nosiť na rukách Dávidovu hviezdu. Nátlak sa postupne zvyšuje a rodina je na tom stále horšie. Čoskoro sú donútení predať obrazy, striebro, nábytok a nakoniec aj Szpilmanovo drahocenné piano. Najväčšou ranou je však rozhodnutie, podľa ktorého majú byť všetci Židia umiestnení do uzavretého areálu, obkoleseného vysokými múrmi - na miesto, ktoré čoskoro vstúpia do dejín ako Varšavské geto.

Pragmatický mariňák sleduje dehumanizujúce účinky americko-vietnamskej vojny na sebe a brancov, s ktorými naverboval, od ich brutálneho výcviku vo výcvikovom tábore až po krvavé pouličné boje v Hue.

Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Hitler však vo svojom berlínskom bunkri aj naďalej požaduje od svojich generálov boj do posledného muža. Film, detailne popisujúci, ako prebiehali posledné dni Tretej ríše v Hitlerovom berlínskom bunkri, vznikol na motívy knihy Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej, ktorá s ním bola v bunkri až do úplného konca.

Britskí letci sa omylom dostali nad okupovaný Paríž. A každý z nich požiada o pomoc, aby sa dostal na určené miesto.

Dej filmu je zasadený do rokov 1944-1945 a rozpráva príbeh židovskej dievčiny Rachel, ktorá sa ukrýva v okupovanom Holandsku. Potom, čo je svedkom masakru celej svojej rodiny, sa pripojí k domácemu hnutiu odboja. Dostane za úlohu napojiť sa na veliteľstvo gestapa a zvedie šarmantného nemeckého kapitána. Verhoeven stavia svoj film ako veľkolepú akčnú snímku, na ktorú ale zároveň pozerá s ironickým odstupom. Scenár filmu vychádza zo skutočných udalostí a stavia na hlavnej ženskej hrdinke, ktorá vo filme predstavuje jediný záchytný bod. Film totiž dobu aj hrdinu opisuje v neustálej ambivalencii. Pohráva si s tradičným pohľadom na odboj i nacistov, ktorých zažité obrazy často prevracia.

Vojak Witt si užíva chvíle mieru na ostrove v Pacifiku. Jedného dňa však nastane obrat o 180 stupňov - Witta zadržia členovia námorníckych jednotiek, vypočujú ho a pošlú do boja o Guadalcanal. Jeho život je odrazu horší než nočná mora. Na brehy ostrova putuje jedna americká rota za druhou - vojaci, ktorí opúšťajú svojich milovaných, aby sa vrhli do pazúrov bojov s Japonskom. Bok po boku prežívajú kruté boje vo vnútrozemí ostrova.

Zdravotná sestra Hana sa stará vo vile kdesi v Taliansku, dobývanom americkou armádou, o neznámeho vojaka s ťažkými popáleninami. Pacient postupne odhaľuje svoju identitu, na ktorú sa kvôli ťaživému pocitu viny snaží zabudnúť. Vášnivé vzplanutie k vydatej Katharine počas vojny v severnej Afrike viedlo kartografa Almásyho od zrady k zrade. Ospravedlnením mu snáď bola len jeho posadnutosť a po leteckej nehode v púšti úporná snaha o záchranu Katharininho života. Napriek Almásyho nadľudskému úsiliu však Katharine zomrela. Výčitky zohaveného pacienta prehlbuje náhodné stretnutie s novinárom Caravaggiom, ktorého udal Nemcom. Tragickú atmosféru rámuje tragický koniec rodiaceho sa vzťahu Hany a sikhského ženistu Kipa.

Danny Walker a Rafe McCawley sú priateľmi od detstva, keď po prvý raz naštartovali práškovacie lietadlo a vzlietli s ním. V januári 1941 prijmú Rafea ako dobrovoľníka do elitnej britskej Orlej perute. Danny považuje jeho nadšený odchod za zradu. Zdravotná sestra Evelyn Johnsonová sa s Raefeom zoznámila pri zdravotnej prehliadke a pomohla mu získať dôležitú pečiatku, pretože mladík je dyslektik. Čoskoro začnú spolu chodiť a tesne pred odchodom z New Yorku spolu strávia romantický večer. Prezident Franklin D. Roosevelt požaduje schválenie väčšej pomoci pre bojujúcich spojencov. Japonský admirál Jamamoto pre zmenu presviedča svoju vládu, aby zasadili Američanom prekvapujúci úder - treba zničiť americkú námornú flotilu v Pearl Harbor na Pahu v Havajskom súostroví. V japonskom štábe prebiehajú prípravy na útok...

Príbeh z roku 1898 sleduje britského dôstojníka Harryho Favershama (Heath Ledger), ktorý sa odmietne postaviť do čela svojho pluku, keď zistí, že jeho regiment odchádza do Sudánu kvôli vojenskému konfliktu s "mohamedánskými fanatikmi". Priatelia a snúbenica mu pošlú štyri biele pierka, ktoré symbolizujú zbabelosť. Aby znovu získal stratenú česť, vydá sa v prezlečení za Araba do Sudánu, aby sa mohol dostať za nepriateľskú líniu a slúžiť britským silám ako špeh a prieskumník. Keď je jeho bývalý pluk napadnutý, Faversham tajne zachráni životy tým, ktorí ho predtým označili za zbabelca.

Počas vojenského cvičenia v blízkosti Havaja v roku 1980 sa lietadlová loď USS Nimitz dostane do zvláštnej búrky, ktorá ju vráti v čase do roku 1941 – len niekoľko hodín pred japonský útok na Pearl Harbor.