Arcivojvodkyňa Sofia hľadá vhodnú ženu pre svojho syna, rakúskeho cisára Franca Jozefa. Veľba padne na Nené, najstaršiu dcéru jej sestry Ludoviky. Helenina mladšia sestra Sissi spravádza Helenu a Ludoviku na výlete do Bad Ischlu, kde sa majú Nené a mladý cisár spoznať. Po príjazde do Bad Ischlu sa točí všetko okolo Nené. Aby Sissi unikla tomuto zmätku, ide na rybačku. Pritom sa stretne s cisárom Francom Jozefom, ktorý je hneď unesený jej prirodzenosťou a krásou.
Cisára zdržujú vo Viedni neodkladné štátne záležitosti a Sissi preto odchádza sama do Maďarska, aby s pomocou grófa Andrassyho získala revolučne zmýšľajúcu šľachtu na stranu Habsburgovcov. Andrassy vyzná Sissi lásku, ale ona vie, že patrí iba Francovi Jozefovi. Cisársky pár sa potom rozhodne stráviť niekoľko dní v Bad Ischle, ďaleko od tlaku viedenského dvora. Ale pretože Sissi v Maďarsku ochorela na pľúca, odchádza čoskoro na juh, aby sa tam vďaka miernejšiemu podnebiu uzdravila. Po jej rekonvalescencii uskutoční cisársky pár v záujme zlepšenia napätých vsťahov s talianskou šľachtou oficiálnu štátnu návštevu v talianskych provinciách. to sa však neobíde bez škandálu, nakoľko talianska šľachta pošle namiesto seba na slávnostné predstavenie do milánskej Scaly služobníctvo...
Sissi, čerstvo vydatá za rakúskeho cisára, si na panovníckom dvore iba ťažko zvyká. Matka Franca Jozefa, arcivojvodkyňa Sofia kladie totiž veľký dôraz na spoločenskú formu správania a keď sa Sissi narodí dieťa, Sofia sa rozhodne prevziať jeho východu do svojich rúk. Sissi je tým natoľko pobúrená, že odcestuje k svojim rodičom do Possenhofenu. Napätie sa opäť zvýši, keď Sissi odmietne prijať maďarskú delegáciu. Vodca delegácie, gróf Andrassy však presvedčí Sissi o nutnosti pomôcť Maďarsku a Sissi konečne preberá aj politickú zodpovednosť. Po úspešných diplomatických rokovaniach sa Sissi a Franc Jozef vydajú na cestu do Budapešti, kde má byť cisársky pár korunovaný za maďarského kráľa a kráľovnú.
Po 2. svetovej vojne sa bývalý vojak britsko-indickej armády Gian Singh vracia do svojej rodnej dediny v Indii a sníva o pokojnom živote vyplnenom modlitbami a plodnou prácou na poli. V roku 1947 však India vyhlási svoju samostatnosť a v dôsledku zmeny hranice medzi moslimským Pakistanom a hinduistickou Indiou sa Gianov pozemok zrazu ocitne v jej blízkosti. Novú hranicu sužujú konflikty, ktorých korene ležia v dlhodobom nepriateľstve oboch národov. Masakre zo strany pakistanských moslimov nedajú na seba dlho čakať a ničia životy Giana i jeho susedov. Po jednom z početných nájazdov nachádza Gian v lese osamelú moslimskú dievčinu Naseem. Keď vidí, ako je vydesená, tajne ju odvedie do svojho domčeka. Onedlho sa všetko prevalí a pre ubytovanie mladej moslimky sa Gian s matkou stanú terčom nenávisti vlastného ľudu.
Osamelá dievčina Lila má problémy s nadmerným ochlpením a utieka sa do divočiny, kde sa z nej stala známa autorka románov z prírody. Sláva ju však nakoniec privedie späť do civilizácie, a tak poprosí o pomoc kozmetičku. Tá ju zoznámi s trochu čudáckym vedcom Nathanom Bronfmanom, ktorý učí laboratórne myši správnemu stolovaniu. Práve u neho sa Lila zoznámi s Puffom, mladým mužom, ktorý vyrástol v divočine. Nathan sa odhodlá na prevratný experiment, keď sa rozhodne zo zarasteného neandertálca svojim výchovným pôsobením urobiť plnohodnotného, inteligentného jedinca so slušným vystupovaním. Ako však dopadne súboj naučenej inteligencie učiteľa a prvotných inštinktov jeho žiaka? Čo vlastne tvorí ľudskú podstatu? A ku komu vlastne Lila patrí - k racionálnemu "človeku" alebo k úprimnému "zvieraťu"?