Príbeh podľa skutočných udalostí rozpráva osudy miestami bezškrupulózneho podnikateľa Oskara Schindlera, ktorý najprv na vojne veľmi zbohatol, aby na jej sklonku obetoval všetky svoje prostriedky a svoj majetok pre záchranu 1100 ľudských životov. Poľský Krakov 1939. Židovská obec je vystavená stále sa zvyšujúcemu tlaku zo strany nacistov. Do tejto situácie vstupuje neúspešný obchodník Oskar Schindler, člen nacistickej strany, veľký zvodca a muž, ktorý cíti, že by na vojnovom utrpení mohol veľmi dobre zarobiť. Lacná pracovná sila v židovskom ghette zaisťuje jeho továrne na smaltované riady obrovské zisky. Lenže Tretia ríša má s jeho zamestnancami úplne iné úmysly, v nákladných vagónoch ich chce poslať do Osvienčimu. Sám Schindler možno netušil, kedy v týchto neľudských opatreniach prestal vnímať ohrozenie svojho podnikania, a kedy začal o „svojich“ židov bojovať kvôli vlastnému svedomiu.
Film Pianista je príbehom Wladyslawa Szpilmana, skvelého pianistu a uznávaného interpreta Chopinových skladieb. Píše sa rok 1939 a Szpilman má 28 rokov. Poľsko je napadnuté nemeckými vojskami, ktoré čoskoro prichádzajú aj do jeho hlavného mesta Varšavy. Takmer okamžite sú uplatnené tvrdé reštrikcie voči tunajšej židovskej komunite. Szpilman a jeho rodina - rodičia, brat a dve sestry - žili až doposiaľ spokojným životom, čoskoro sú však tiež donútení podriadiť sa ponižujúcim pravidlám. Okrem toho, že im dochádzajú peniaze a jedlo, musia pod hrozbou prísneho trestu nosiť na rukách Dávidovu hviezdu. Nátlak sa postupne zvyšuje a rodina je na tom stále horšie. Čoskoro sú donútení predať obrazy, striebro, nábytok a nakoniec aj Szpilmanovo drahocenné piano. Najväčšou ranou je však rozhodnutie, podľa ktorého majú byť všetci Židia umiestnení do uzavretého areálu, obkoleseného vysokými múrmi - na miesto, ktoré čoskoro vstúpia do dejín ako Varšavské geto.
Nebezpečenstvo hroziaceho vojnového konfliktu urýchlilo rozhodnutie Charlesa Chaplina prispieť svojím dielom k obrane ideálov slobody. Vo filme Diktátor zaujal kategoricky odmietavé stanovisko k fašizmu a jeho vládcom. Pred celým svetom odhalil úbohosť a krutú smiešnosť Adolfa Hitlera, postihol abnormalitu a vyšinutosť fašizmu: Chaplinov diktátor Hynkel v sebe zlučuje sentiment so zvieracím hulákaním do mikrofónu. Je to teda slaboch, trpiaci komplexom menejcennosti a zároveň chorobným pocitom nadradenosti. Chaplin vo filme stelesňuje aj prenasledovaného židovského holiča. Pre vonkajšiu podobnosť však dôjde k zámene týchto dvoch protagonistov...
Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Hitler však vo svojom berlínskom bunkri aj naďalej požaduje od svojich generálov boj do posledného muža. Film, detailne popisujúci, ako prebiehali posledné dni Tretej ríše v Hitlerovom berlínskom bunkri, vznikol na motívy knihy Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej, ktorá s ním bola v bunkri až do úplného konca.
Traja bývalí vojaci sa vracajú domov z bojísk 2. svetovej vojny. Al bol v civile bankový úradník, Fred pracoval ako barman a Homer bol výborným športovcom, vo vojne však prišiel o ruky. Ako sa im po hrôzach prežitej vojny podarí začleniť sa znovu do normálneho života?
Skúsený major americkej armády sa musí pripraviť k realizácií tej najdivnejšej a najobtiažnejšej misie aká kedy bola... samovražednej misie. Úlohou skupiny je preniknúť do stráženého zámku v okupovanom Francúzsku, kam prichádzajú najvyššie nemecké hodnosti za zábavou a odpočinkom. Dostať sa do objektu nebude ľahké. Avšak nič nebude také ťažké ako ukázať armáde svojej zeme, že sú hodný výzvy, ktorú im dala.
Zdravotná sestra Hana sa stará vo vile kdesi v Taliansku, dobývanom americkou armádou, o neznámeho vojaka s ťažkými popáleninami. Pacient postupne odhaľuje svoju identitu, na ktorú sa kvôli ťaživému pocitu viny snaží zabudnúť. Vášnivé vzplanutie k vydatej Katharine počas vojny v severnej Afrike viedlo kartografa Almásyho od zrady k zrade. Ospravedlnením mu snáď bola len jeho posadnutosť a po leteckej nehode v púšti úporná snaha o záchranu Katharininho života. Napriek Almásyho nadľudskému úsiliu však Katharine zomrela. Výčitky zohaveného pacienta prehlbuje náhodné stretnutie s novinárom Caravaggiom, ktorého udal Nemcom. Tragickú atmosféru rámuje tragický koniec rodiaceho sa vzťahu Hany a sikhského ženistu Kipa.