Mladý novinár Marcello sa pohybuje v najvyšších kruhoch spoločenskej smotánky. Pre slávu a úspech urobí čokoľvek. Po príchode slávnej filmovej hviezdy Sylvii sa zdá, že jeho sen je na dosah. Konečne má šancu dostať sa na vrchol. Aký má ale zmysel utápať svoj život v alkohole, náhodných sexuálnych epizódach a primitívnej divokej zábave? Jednoducho jediný – žiť si svoj „sladký život“.
Poručík John Dunbar sa stáva hrdinom, keď sa vydá do frontovej línie priamo k nepriateľovi. Po vyliečení zranenej nohy sa Dunbar hlási do posádky na hraniciach a veliteľ ho pošle do najvzdialenejšej oblasti Fort Sedgewick na západnej hranici. On je však jej jediným obyvateľom, takže nie div, že sa spriatelí s osamelým vlkom a pokúša sa nadviazať kontakt s neďaleko žijúcim kmeňom Siuxov. Po počiatočnej obojstrannej nedôvere si medzi indiánmi postupne nachádza nielen nových priateľov, ale aj novú lásku. Zapáči sa mu spôsob ich života, k ich harmonickému prírodnému životu prechováva úctu a obdiv a sám v tomto spôsobe života nachádza zmysel ďalšej existencie. Svoju uniformu postupne vymení za indiánsky oblek. Ibaže vo chvíli, keď ho indiáni definitívne prijmú medzi seba a Dunbar sa chce natrvalo presťahovať do ich osady a oženiť sa s indiánskou vdovou, objavia sa vojaci, ktorí s ním zaobchádzajú ako so zradcom a chcú ho deportovať späť ako dezertéra.
Na vidieku zvádza žena z mesta (tak je postava označená v úvodných titulkoch) jedného z domácich, ktorý je však ženatý a má malé dieťa. Ba čo viac, žena z mesta ho hucká, aby svoju ženu zabil a odišiel s ňou do mesta. V mužovi, hoci sa spočiatku tejto myšlienke vehementne bráni, sa predsa len usadí vôľa poslúchnuť radu zvodnej ženy. Pri plavbe loďkou sa však jeho manželke podarí utiecť a nasadne do električky smerujúcej do mesta, no muž ju dohoní. Spolu sa tak ocitnú vo veľkom meste a majú celý deň na to, aby si vyjasnili svoj vzťah.
Pensylvánia 1972. Jedenásťročná Vada Sultenfussová žije sama so svojím ovdovelým otcom Harrym nad jeho pohrebným ústavom. Počas letných prázdnin trávi Vada veľa času so svojím najlepším kamarátom Thomasom. Harry prijme do pohrebného ústavu mladú kozmetičku Shelly, ktorá do mestečka prišla so svojím karavanom. Vada tajne miluje učiteľa Bixlera a prihlási sa do jeho letných kurzov tvorivého písania. Vada s problémami sleduje narastajúcu náklonnosť medzi otcom a Shelly. Spolu s Thomasom dvojicu špehujú. Vada je roztrpčená, keď sa dozvie, že sa Harry a Shelly chcú vziať. Ďalšou ranou pre ňu je aj pripravovaná svadba učiteľa Bixlera. Hľadá oporu v Thomasovi, s ktorým prežíva prvé náznaky citového vzťahu. Jej najlepší kamarát však tragicky zomiera... Vada nachádza pochopenie u otca a Shelly, ktorí dokážu dievča zbavit zbytočného pocitu viny. Bixlerom prebudený spisovateľský talent Vade dodává životnú vyrovnanosť a pozitívny vzťah k slastiam aj strastiam dospievania.
Niekedy v druhej polovici 19. storočia putuje William Blake (čo je aj meno slávneho anglického romantického básnika a výtvarníka konca 18. storočia) k západným hraniciam Ameriky za prácou. Do mestečka, kde sa končia koľajnice i posledné stopy civilizácie, prichádza ako mladý účtovník – sľúbené miesto v továrni však nezíska. Károvaný oblek s vestičkou a kovové rámy okuliarov len násobia dojem človeka z „inej planéty“, ktorým pôsobí na tamojšiu komunitu. Párhodinová náhodná známosť mu vypáli na čelo znamenie smrti – po sérii nehôd sa stáva štvancom. Zblúdilý, osamelý a zranený traper s večne užasnutými a smutnými očami sa – zatiahnutý do neznámeho sveta plného krutosti – stretáva s čudáckym, robustným, nevšedne vášnivým, záhadným i komickým, z vlastnej society vyobcovaným Indiánom s menom Nobody (Nikto) a putuje v jeho spoločnosti, prenasledovaný trojicou najatých zabijakov.
Jeden z najnapínavejších katastrofických filmov všetkých dôb rozpráva o osude posádky a cestujúcich zaoceánskeho parníka, prevráteného prílivovou vlnou. Dej plný napätia, obohatený osobnými príbehmi obetí, dáva vzniknúť presvedčivej a dychvyrážajúcej dráme.
Homer prežil celý život v malom sirotinci. Po dvoch neúspešných adopciách sa ho ujal doktor Wilbur Larch a vychoval z neho dobrého lekára, aj keď bez diplomu, a tiež dobrého človeka. Dúfal, že po ňom prevezme vedenie útulku, mladík sa však nečekane rozhodol odísť, aby spoznal aj iný život. Začína pracovať na jablkovej farme a zažíva veľkú lásku k priateľke Candy. Postupne pochopí mnohé zo zložitostí života. Když se však Wally, ktorému patrí farma, vrátí z vojny ochrnutý, Homer pochopí, kde je jeho miesto.
Loď Bounty má priviezť z ostrova Tahiti sadenice chlebovníka. Situáciu na palube však komplikujú zvolená riskantné trasa, búrky a predovšetkým spory medzi mužstvom. A tiež medzi kapitánom Blighom a jeho zástupcom Fryom, ktorý je nakoniec vo funkcii nahradený ľahkomyseľným dôstojníkom Fletcherom. Dlhý pobyt na ostrove navyše posádku demoralizuje, a keď sa má loď vydať na spiatočnú cestu, opäť riskantnou trasou, dôjde k vzbure. Muži, vedení Fletcherom, sa zmocnia lodi, vysadia do člna kapitána a deväť mužov, ktorí mu zostali verní, a potom sa vrátia na Tahiti. Kráľ Tynah však nechce mať problémy s anglickými úradmi a odmietne vzbúrencov prijať. Odplávajú spoločne s niekoľkými dievčatami, medzi ktorými je aj kráľoa dcéra Mauatua, ktorá s Fletcherom čaká dieťa. Kým kapitán Bligh po vysiľujúcej štyridsaťdňovej plavbe dosiahol prístav Coupang v holandskej východnej Indii, vzbúrenci na Bounty po niekoľkomesačnom blúdenia pristáli pri ostrove Pitcairn, kde žijú ich potomkovia dodnes.
Obyvateľov malého mestečka menom Antonio Bay terorizuje desivá a nenávistná sila, ktorá sa ukrýva v smrtiacej hustej hmle. Pod jej závojom číha hrôzyplné tajomstvo, ktoré musí ľudia z mesta odhaliť skôr, než bude neskoro. Presne pred 100 rokmi na skalnatom pobreží tohto izolovaného severokalifornského mestečka stroskotala v tajomnej hmle loď s malomocnými. Zakladatelia mesta ju zámerne naviedli nesprávnym smerom, čo znamenalo smrť pre všetkých na palube! Teraz sa duchovia mŕtvych námorníkov vracajú, aby sa mohli pomstiť. Sú zahalení do nadprirodzenej hmly, uväznení v rezidencii odľahlej komunity a hľadajú potomkov tých, ktorí mesto kedysi založili - zabíjajú každého, kto im chce prekaziť ich vražedné úmysly!