Akčná dráma z obdobia 2. svetovej vojny. Počas vylodenia v Normandii prídu o život dvaja bratia, ich tretí súrodenec zahynul už skôr na Novej Guinei. Keď sa kapitán John Miller dozvie o poslednom, štvrtom bratovi, chce ho za každú cenu zachrániť a dostať domov k matke. Na túto ťažkú úlohu sa podujem skupina ôsmich mužov.

Píše sa rok 1948. V nemeckom meste Norimberk pokračujú procesy s nacistickými vojnovými zločincami. Tí najvyšší si svoje rozsudky už vypočuli, teraz sú však na rade ľudia, ktorí "iba" slúžili režimu. Jednému z povojnových tribunálov predsedá penzionovaný americký sudca Haywood (Spencer Tracy). O svojom poslaní si nerobí žiadne ilúzie: vie, že najväčšie prípady už prebehli a ľudia v Nemecku aj Amerike sa radšej pozerajú dopredu ako dozadu. Napriek tomu sa Haywood svojej úlohy chopí s cieľom zistiť objektívnu pravdu o tom, akú vinu na zvrátenostiach nacistickej ríše nesú bežní občania. Pred tribunálom sa navyše ocitli Haywoodovi kolegovia, všetci štyria obžalovaní totiž sami vykonávali súdnu prax. Z moci svojho úradu odsudzovali ľudí k smrti na základe ich politického presvedčenia alebo rasovej príslušnosti. Najvyššie postaveným bol Ernst Janning ( Burt Lancaster), ktorý sa vypracoval až na ríšskeho ministra spravodlivosti. Štvorica bývalých nacistov má však mimoriadne schopného obhajcu.

V roku 1943 kdesi v Burme je britský plukovník Nicholson spolu so svojimi vojakmi väznený v japonskom zajateckom tábore. Veliteľ tábora Saito ho napriek Ženevským konvenciám vylučujúcim fyzickú prácu zajatcov núti postaviť most cez rieku Kwai, ktorý by Japoncom umožnil posunúť front a poraziť spojenecké vojská. Hoci plukovník je spočiatku proti, keď nevidí iné východisko, velí svojim mužom postaviť most. Jeho profesionálna česť mu napriek strategickým vojenským plánom káže postaviť most čo najlepšie. Veliteľ Saito sa zase zžiera myšlienkou, že jeho muži by nikdy nepostavili taký kvalitný most ako Briti. Spojenci pripravujú sabotážnu akciu na most a hoci Nicholson je vojakom verným svojej armáde i krajine, nedokáže sa pozerať na skazu práce svojich vojakov...

Medzi mladými novickami salzburského kláštora by ste ťažko hľadali niekoho menej vhodného pre poslanie mníšky ako Máriu (Julie Andrewsová). Vnímavé a činorodé dievča sa totiž nedokáže vyrovnať so strohou prísnosťou cirkveného rádu, čarovná krása alpských hôr ju zaujímav viac než kláštorná disciplína. Matka predstavená (Peggy Woodová), múdra žena si našťastie vie rady a pošle ju ako guvernantku do rodiny námorného kapitána, vdovca. Úloha, ktorá stojí pred Máriou nie je ľahká ani pre temperamentnú osobu akou je. Neprístupný kapitán von Trapp (Christopher Plummer) totiž po smrti manželky riadi celú svoju domácnosť, sedem detí ako nármonú loď.Každý deň sa skladá z prevázne z plnenia rozkazov a striktného dodržiavania pravidiel. Na detské hry nezostáva čas. Ešte k tomu si vynucujú jeho pozornosť tým, že každej guvernantky sa zbavia.

Príbeh filmu, ktorý je zasadený do tajomného a exotického sveta, ktorý si dodnes uchováva svoje čaro, sa odohráva v rokoch pred Druhou svetovou vojnou, kedy je malé japonské dievčatko odlúčené od svojich chudobných rodičov, aby pracovala ako gejša. Hoci má v dome nebezpečnú rivalku, ktorej sa takmer podarí zlomiť jej vôľu, vyrastie z malého dievčaťa legendárna gejša Sayuri. Krásnej a skúsenej Sayuri sa darí očarovať najmocnejších mužov svojej doby, avšak sužuje ju tajná láska k mužovi, ktorý je mimo jej dosahu.

Giovanna a Antonio prežívajú veľkú lásku, no napriek všetkým ich snahám musí Antonio narukovať na ruský front. Na konci vojny sa nevráti, no Giovanna je presvedčená, že žije a stále je niekde v Sovietskom zväze. Vydá sa ho preto hľadať a napokon ho i nájde, no Antonio už žije nový život...

17. júla 1942 sa začala jedna z najväčších bitiek II. svetovej vojny. Bojovalo sa o priemyselné mesto na Volge, vtedajší Stalingrad, a velenia oboch armád, sovietskej i nemeckej, si boli vedomé, že práve tu sa rozhodne o konečnom víťazstve. Ak by totiž mesto, nazvané po sovietskom vodcovi padlo, nastala by katastrofa. A v meste, kde sa doslova bojovalo o každý meter a z ktorého nezostalo nič viac ako ruiny, sa rodili príbehy neuveriteľnej a slepej odvahy. Jedným z nich je aj skutočná udalosť vojaka Sovietskej armády, Vasilija Zajceva, vynikajúceho ostreľovača, ktorého súboj s nemeckým elitným strelcom, majorom Königom, sa stal okamžitou legendou a pomáhal udržiavať morálku sovietskych vojakov vo chvíľach, keď tretia ríša ovládala takmer celú Európu. Politický komisár Danilov z neho doslova „stvoril“ žiarivý prototyp skromného, prostého a neohrozeného hrdinu, schopného bez zaváhania položiť za vlasť život. Netuší, že v ňom nájde aj soka v láske ku krásnej Táni.

Na sklonku II. svetovej vojny slúži na malej českej staničke, ktorou prechádzajú ostro sledované vlaky, železničiarsky elév Miloš Hrma, obdivujúci úspešného sukničkára, výpravcu Hubičku, a trápi sa tým, že v milostnej chvíli u svojho dievčaťa ako muž zlyhal. V zúfalstve sa pokúsi o samovraždu, no s pomocou pôvabnej ilegálnej spojky Viktórie sa mu svoj handicap podarí prekonať.

Hart je študentom práva na špičkovej americkej univerzite a syn senátora. Ale je rok 1944, druhá svetová vojna, a tento nedoštudovaný právnik, sa ocitá s ďalšími americkými vojakmi v nemeckom zajateckom tábore. Tu stretáva plukovníka Williama McNamaru, ktorý má v krvi nielen zmysel pre disciplínu, ale aj pre odvahu a česť. Snaží sa za každú cenu udržať v tábore poriadok. Je poverený velením nad americkými vojakmi, ktorí sú v zajateckom tábore uväznení. Jeho úlohou je okrem iného aj čeliť rasistickým zrážkam vojakov s čiernymi pilotmi, v ktorých nejde len o cigarety. V tábore dôjde k vražde a je z nej obvinený jeden z čiernych vojakov. Nemecký správca tábora plukovník Werner Visser dá povolenie k vojenskému súdu. Obhajobou je poverený Hart. Počas procesu pripraví plukovník McNamara nebezpečný plán ako zničiť neďalekú továreň na strelivo.

Na paradoxnom životnom osude drobného viedenského poštára, bývalého spolužiaka "veľkého" Hermanna Göringa, zobrazuje televízna inscenácia neľahké postavenie tzv. malého slušného človeka, najskôr v nacistickom režime a neskôr v povojnových rokoch, v ktorých naďalej prežívajú fašizujúce te