V 60. až 80. rokoch sa začala písať krvavá história drogovej scény najnebezpečnejšieho a najstaršieho slumu Rio de Janeira. V prachu ulice Cidade de Deus sa s pištoľami hrajú už malí chlapci. Vzory, ktoré sa snažia nasledovať, sú ich starší kamaráti z pouličných zlodejských gangov. Kto sa v miestnych favelas narodil, tiež tu zomrie - možno dosť skoro a násilne. Buscapé vyrastá v neskutočne brutálnom prostredí a až do tej chvíle, kedy sa na priateľov prvýkrát pozrie hľadáčikom fotoaparátu, netuší, že by pre neho mohla existovať spása. Možnosť "inej optiky" sa pre neho stáva prostriedkom, ako sa z aktéra zmeniť v pozorovateľa: zdeseného, súcitiaceho, neschopného zavrieť oči pred beznádejou sveta. Drsná poetická dráma inšpirovaná autobiografickým románom Paula Linsa sa stala najúspešnejším filmom na MFF v Havane 2002.
Rebelský Spartakus, narodený a vychovaný ako otrok, je predaný trénerovi gladiátorov Batiatusovi a musí preňho bojovať v rímskej aréne. Raz sa ale vzbúri, otočí proti svojim pánom a aj s družinou ďalších gladiátorov prechádza mestami, hľadajúc slobodou. Jeho armáda je čoraz silnejšia a postupne sa presúva až na juh Talianska, kde chce prekročiť more a vrátiť a domov.
Nový školský rok treba poriadne osláviť! A možno sa aj prvýkrát v živote zamilujete! Škola, teplé rodičovské hniezdo a šťastné chvíle s múdrou babičkou Poupette - to je idylický svet mladého Vica Berettona. Keď sa jej matka dozvie o manželovej nevere, udalosti sa dajú do pohybu. Rozhodne sa mu pomstiť a všetko vyústi do rozvodu. Vic, ktorá sa na prvom večierku svojho života zaľúbila do spolužiaka Mathieua, si však problémy svojej rodiny nevšíma. Ružové okuliare jej spadnú, keď sa dozvie, že jej nová učiteľka nemčiny, ktorá je rovnako ako ostatné dievčatá tajne...
Vic Berettonová má už pätnásť rokov. Práve sa vracia späť z Rakúska, kde bola na študijnom pobyte. Už sa teší na kamarátov z lýcea, ktorým chce rozprávať o svojich zážitkoch. Veľmi ju však trápi, že všetci navôkol majú svoje lásky, dokonca aj babička Poupette, ktorá sa chce vydať za svojho dlhoročného priateľa.. Rodičia opäť na ňu nemajú veľa času, otec François dostal novú, zaujímavú prácu a mama Françoise venuje väčšiu pozornosť jej malému dvojročnému bračekovi. Vo vlaku si nešťastnou náhodou vymení pas s neznámym príťažlivým mladíkom. A čo čert nechce, mladíka, ktorý sa vola Philippe Berthier stretne znovu a ako inak - zaľúbia sa do seba. Nebola by to však Vic, keby si nenarobila zbytočné problémy..
Zápletka vo filme MELINDA A MELINDA sa objaví v úvodnej filmovej scéne, v ktorej si jedného daždivého večera štyria sofistikovaní Newyorčania doprajú večeru v reštaurácii. Anekdota vyprovokuje diskusiu medzi spisovateľmi Maxom (Larry Pine) a Sy (Wallace Shawn) o dvojakej povahe ľudskej drámy, symbolizovanej komédiou / tragédiou. Nakoniec sa rozvinú dva príbehy - komický a dramatický - obidva sústredené okolo trochu záhadnej ženy menom Melinda. Vo filme defilujú všetky obvyklé Allenove témy - krehkosť lásky, manželská nevera, sofistikovaná romanca, neschopnosť komunikácie. Ako vo filme hovorí jedna z postáv: "Je malomyseľný, zúfalý, má samovražedné sklony. Všetky komické prvky sú prítomné."