Skupina ľudí príde na návštevu do honosného sídla, všetci sú spoločensky oblečení. Služobníctvo odišlo, v dome ostal len majordóm. Po večeri, ako sa večer vyvíja, by niektorí už aj chceli odísť – no nedá sa. Hostia sa z neznámej príčiny nevedia dostať z miestnosti, kde sa nachádzajú. Čas plynie, hodiny sa menia na dni... Hostia sa postupne začínajú odhaľovať – predovšetkým spoločensky. Už sa neschovávajú za maskami, ktoré si zvyčajne nasadzujú v spoločnosti, na povrch sa derú ich najskrytejšie túžby, ale aj temné pudy. Buñuelov film je ostrou satirou a výsmechom buržoáznym inštitúciám (v tomto prípade rodiny a celej spoločnosti), pokryteckej morálke a hodnotám.
Alex Fletcher, zabudnutá popová hviezda osemdesiatych rokov, dostane šancu na comeback. Žiariaca diva mu ponúkne, aby s ňou nahral duet. Je tu ale jeden problém - Alex nikdy k žiadnej piesni nenapísal text. Našťastie je tu Sophie, ktorá sa Alexovi stará o kvety. Jej slová udrú na Alexovu strunu. Sophie sa práve spamätáva z nepríjemného vzťahu a nemá najmenšiu chuť s niekým spolupracovať. A už vôbec nie s Alexom, ktorý má fóbiu z akýchkoľvek záväzkov. Ako sa postupne zbližujú za klavírom i pod ním, Alex a Sophie budú musieť čeliť svojmu strachu - a hudbe - aby sa dopracovali k láske a úspechu, ktoré si obaja zaslúžia.