Nebezpečenstvo hroziaceho vojnového konfliktu urýchlilo rozhodnutie Charlesa Chaplina prispieť svojím dielom k obrane ideálov slobody. Vo filme Diktátor zaujal kategoricky odmietavé stanovisko k fašizmu a jeho vládcom. Pred celým svetom odhalil úbohosť a krutú smiešnosť Adolfa Hitlera, postihol abnormalitu a vyšinutosť fašizmu: Chaplinov diktátor Hynkel v sebe zlučuje sentiment so zvieracím hulákaním do mikrofónu. Je to teda slaboch, trpiaci komplexom menejcennosti a zároveň chorobným pocitom nadradenosti. Chaplin vo filme stelesňuje aj prenasledovaného židovského holiča. Pre vonkajšiu podobnosť však dôjde k zámene týchto dvoch protagonistov...
Tulák Charlie sa zamiluje do slepého dievčaťa, ktoré predáva kvety. Vďaka tomu, že náhodou zachránil život opitému milionárovi, získa nejaké peniaze, ktorými chce dievčaťu pomôcť. Padne však na neho podozrenie, že peniaze ukradol...
Traja bývalí vojaci sa vracajú domov z bojísk 2. svetovej vojny. Al bol v civile bankový úradník, Fred pracoval ako barman a Homer bol výborným športovcom, vo vojne však prišiel o ruky. Ako sa im po hrôzach prežitej vojny podarí začleniť sa znovu do normálneho života?
Niekedy v druhej polovici 19. storočia putuje William Blake (čo je aj meno slávneho anglického romantického básnika a výtvarníka konca 18. storočia) k západným hraniciam Ameriky za prácou. Do mestečka, kde sa končia koľajnice i posledné stopy civilizácie, prichádza ako mladý účtovník – sľúbené miesto v továrni však nezíska. Károvaný oblek s vestičkou a kovové rámy okuliarov len násobia dojem človeka z „inej planéty“, ktorým pôsobí na tamojšiu komunitu. Párhodinová náhodná známosť mu vypáli na čelo znamenie smrti – po sérii nehôd sa stáva štvancom. Zblúdilý, osamelý a zranený traper s večne užasnutými a smutnými očami sa – zatiahnutý do neznámeho sveta plného krutosti – stretáva s čudáckym, robustným, nevšedne vášnivým, záhadným i komickým, z vlastnej society vyobcovaným Indiánom s menom Nobody (Nikto) a putuje v jeho spoločnosti, prenasledovaný trojicou najatých zabijakov.
Michel sa venuje vreckovým krádežiam ako svojmu koníčku. Čoskoro je zatknutý, čo mu poskytuje príležitosť uvažovať o morálke zločinu. Po prepustení sa však ku vreckárstvu vracia, pretože nepozná iný spôsob, ako sa presadiť v spoločnosti.