Jedenásťročná Koralína Jonesová je zvedavé a neposedné dievča v začínajúcej puberte. O to bolestnejšie na ňu dolieha, že sa odsťahovala z mesta, plného života do barabizne kdesi v „pustoprázdne“, kde na ňu rodičia nemajú čas a jediným vrstovníkom je Wybie, chalan, z ktorého sa vykľula veľká otrava. Možnosť povyrazenia si nemožno očakávať ani od Koralíniných susedov, ktorými sú dve herečky vo výslužbe a bývalý ruský cirkusant pán Bobinsky. Koralína by sa asi čoskoro zhrýzla nudou, keby v jednej z miestností neobjavila tajné dvere. Za nimi čaká prekvapenie.Alternatívny svet, ktorý sa na prvý pohľad podobá tomu reálnemu, ale na druhý už úplne iný – lepší. Jej alternatívni rodičia sa jej venujú, alternatívny Wybie nie je ani trochu otravný a zo susedov sa stali najzábavnejší ľudia pod slnkom. Koralínu dokonca napadne, či by jej v tejto dokonalejšej verzii existencie nebolo lepšie. Nebolo, čo sa jej neustále snaží naznačovať hovoriaci kocúr. Keď ho konečne poslúchne, je už neskoro.
Je jedno, či spolu hovoria muži, alebo ide o dialóg medzi mužom a ženou. Švankmajer bez použitia jediného slova na trojici príkladov ukazuje, že v komunikácii vládne agresivita, boj o dominanciu, sebectvo, neochota až neschopnosť načúvať druhému.
Pokus o aktuálny výklad Faustovského mýtu. Faust, náhodný človek z davu, je manipulovaný celým dejom, sa vžíva do úlohy Fausta až do trpkého konca.
Jan Švankmajer sa vracia k dvom zdrojom svojej surrealistickej poetiky – ku Carollovej Alici v krajine zázrakov a k východiskám vlastnej tvorby. Inšpiroval sa knihou, predovšetkým však projektuje vlastné snové pocity, zážitky, predstavy a spomienky z detstva a zapája ich do Alenkinho príbehu. Využíva zvláštny odcudzovací efekt, akoby chcel diváka uistiť o neurčiteľnosti hraníc skutočného sveta a „reálneho“ neskutočna fantázie. Oslobodená imaginácia smeruje k oslobodeniu imaginácie diváka.
Neznámy muž kvôli svojej zvedavosti uviazne v byte, kde však platia úplne iné zákony. Pokus sa najesť dopadne katastrofálne, pretože sa lyžička premení v sitko, vajíčko má doslova ťažkotonážne vlastnosti a doska jedálenského stola je niekedy priepustná. Podobne je to aj s posteľou. Taká nenápadná vzbura obyčajných vecí...
Wallace a Gromit se pustili do nového podnikání: otevřeli si pekárnu s názvem „Top Bun“ a proměnili tak West Wallaby Street 62 v sýpku s pecemi, robotickými hnětači a staromódním větrným mlýnem na střeše. Proměna je dokonalá, jenže i když se podniku daří, Gromit je znepokojen zprávami o dvanácti pekařích, kteří toho roku ve městě zmizeli. Naproti tomu Wallace není znepokojen ani trochu – má totiž oči jen pro bývalou krasavici a nadšenkyni pro pečení Piellu Bakewellovou. Zatímco si Wallace a Piella užívají zájmu celého města, Gromit zjišťuje, že život jeho pána je ohrožen, a promění se v detektiva, který musí vyřešit zvyšující se počet neobjasněných vražd. Je to otázka života a chuti!
Minútový snímok netradičnej lásky, ktorá tak rýchlo ako začala aj končí. Švankmajer ani nemôže byť viac švankmajerovskejší. Hudba z rádia, tanec a vášeň milencov, sex v tanieri s múkou v podaní dvoch plátkov zamilovaného mäsa. Život je niekedy príliš krátky a preto ho treba naplno využiť.
Dlhý záber na starú popraskanú stenu striedaný pohľadom na netradičné hodiny, ktoré vždy v celú hodinu vyhodia zopár kameňov, ktoré vytvárajú obrazce, postavy a šantia.
Krátkych film pojednáva o veciach, ktoré sa zhromaždili na lúke za účelom pikniku. Aký je však jeho skutočný účel vedia len ony samy. Alebo ho pozná titulný pán Weissmann? Podivný iracionálny surrealistický príbeh je vystavaný na invenčnej animácii neživých predmetov a záverečnej pointe, ktorá až spätne osvetlí predchádzajúce nuansy deja.