Maliari rusínskej podkarpatskej školy a ich dielo... V období 1919-1939 boli kraje Podkarpatskej Rusi súčasťou Československej republiky, v ktorej prežili svoje národné obrodenie. U susedných národov sa tento proces prejavil v literárnej oblasti, u Rusínov malo odlišnú formu a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Svoj vrchol rusínske národné obrodenie dosiahlo vo výtvarnom umení. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách. Hĺbku, krásu a rôznorodosť umenia podkarpatských majstrov vnímame z odstupu času ešte intenzívnejšie ako ich rovesníci. Ich diela, sakrálne umenie, ale tiež zobrazenie prírody rodného kraja a výjavov zo života prostého ľudu sú živým svedectvom stáročných kultúrnych a duchovných tradícií rusínskeho národa spod Karpát, ako aj jeho hlbokého vlastenectva a spätosti s rodnou hrudou.
Dokument o významnom sochárovi a dizajnérovi doc. Petrovi Lehockom... Tvorba doc. Petra Lehockého, ArtD. je harmóniou diametrálne odlišných výtvarných techník a smerov: kresby, holografie, plastiky a dizajnu. V priestorovej holografii je v stredoeurópskom priestore prvolezcom a navyše ju povýšil z pôvodnej roviny, do výtvarnej polohy.
Tento koprodukčný dokumentárny film zavedie diváka na miesta nacistických koncentračných táborov - od bývalého koncentračného tábora Buchenwald cez Mauthausen a Terezín až po Osvienčim. Čo majú tieto tábory spoločné okrem nesmierneho množstva zmarených osudov a utrpenia? Hoci sa nám tieto pojmy v mysliach spájajú s obrazmi smrti a ničenia, zanechali v nás aj svedectvo o sile ľudskej vôle tvárou v tvár hrôzam genocídy. Napriek tomu, že boli obklopení najkrutejšími prvkami vojny, väzni horúčkovito vytvárali umenie: kresby, rezby, maľby a hudbu. Niekedy na príkaz nacistov, pre potešenie utláčateľov a ako darčeky manželkám dôstojníkov SS, inokedy tajne, aby sa prostredníctvom skrytých odkazov rozlúčili s blízkymi alebo aby zanechali vonkajšiemu svetu svedectvo o hrôzach, o ktorých by sme sa inak nikdy nedozvedeli. Mnohí väzni si boli vedomí, že ich koniec môže prísť kedykoľvek, preto bolo pre nich dôležité zanechať po sebe niečo, čo bude existovať aj po ich smrti.
Dokumentárny film o fotografickej tvorbe Karola Kállaya.