Film nakrútený podľa knihy Stephena Kinga. Dej sa odohráva v 30-tych rokoch minulého storočia. Paul Edgecomb je cynický väzenský strážca v oddelení pre odsúdených na trest smrti. Do cely smrti príde vysoký zavalitý černoch John Coffey s obrovskými rukami. Je odsúdený za vraždu dvoch detí a bojí sa spať v cele bez svetla. Edgecomb a ďalší strážcovia majú však čoskoro morálnu dilemu, keď zistia, že Coffey je obdarovaný mimoriadnou schopnosťou.

Dej filmu sa odohráva v psychiatrickej liečebni, do ktorej prichádza profesionálny kartár a bitkár Randle Patrick McMurphy, ktorý má súdne nariadenú liečbu. McMurphy hrá pomäteného, aby sa vyhol väzenskému trestu za sexuálne zneužitie a násilné prepadnutie. Jeho predstava pokojného života v ústave je od začiatku konfrontovaná s praktikami despotickej vrchnej sestry Mildred Ratched, ktorá v ústave neobmedzene panuje.

Pragmatický mariňák sleduje dehumanizujúce účinky americko-vietnamskej vojny na sebe a brancov, s ktorými naverboval, od ich brutálneho výcviku vo výcvikovom tábore až po krvavé pouličné boje v Hue.

Po úspešných Mafiánoch sa Scorsese vracia s podobným filmom podľa skutočnej udalosti, ktorý nás vedie do Las Vegas, kde svet ovládajú kasína a vyžíva sa ľudská závislosť od peňazí. Príbeh rozpráva o strašných životných príbehoch dvoch priateľov, ktorí sa vydali k sláve a peniazom každý inou cestou a opäť približujú prostredie mafie, ktorá vládla mestu hazardu a prakticky riadila všetky inštitúcie ako bolo v americkej histórii pomerne častým zvykom ...

V rozprávaní hlavného "hrdinu", asociálneho mladíka Rentona, sa odkrýva bizarný svet revolty proti súčasnej konzumnej spoločnosti. Renton a jeho škótski priatelia sú totiž narkomani, ktorých jedinou starosťou je zohnať ďalšiu dávku. Lenže "skutočný život" smutných protagonistov "zomelie" a zmení . Niektorí neprežijú, z iných - ako napríklad práve z Rentona - sa stanú normálni ľudia. Epizodické rozprávanie vytvára zvláštnu mozaiku, z ktorej sa veľmi pôsobivo vynára pochmúrny obraz jednej "stratenej" generácie.

Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Hitler však vo svojom berlínskom bunkri aj naďalej požaduje od svojich generálov boj do posledného muža. Film, detailne popisujúci, ako prebiehali posledné dni Tretej ríše v Hitlerovom berlínskom bunkri, vznikol na motívy knihy Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej, ktorá s ním bola v bunkri až do úplného konca.

John Nash je nadaný matematik vymýšľajúci teórie na pomedzí fantazmagórie. V päťdesiatych rokoch pracuje na tajnej vládnej úlohe, ktorej cieľom je dešifrovať ruské sprisahania. Životopisná dráma – inšpirovaná skutočným príbehom – sa prelína s úvahami o hraniciach geniality a šialenstva.

Poručík John Dunbar sa stáva hrdinom, keď sa vydá do frontovej línie priamo k nepriateľovi. Po vyliečení zranenej nohy sa Dunbar hlási do posádky na hraniciach a veliteľ ho pošle do najvzdialenejšej oblasti Fort Sedgewick na západnej hranici. On je však jej jediným obyvateľom, takže nie div, že sa spriatelí s osamelým vlkom a pokúša sa nadviazať kontakt s neďaleko žijúcim kmeňom Siuxov. Po počiatočnej obojstrannej nedôvere si medzi indiánmi postupne nachádza nielen nových priateľov, ale aj novú lásku. Zapáči sa mu spôsob ich života, k ich harmonickému prírodnému životu prechováva úctu a obdiv a sám v tomto spôsobe života nachádza zmysel ďalšej existencie. Svoju uniformu postupne vymení za indiánsky oblek. Ibaže vo chvíli, keď ho indiáni definitívne prijmú medzi seba a Dunbar sa chce natrvalo presťahovať do ich osady a oženiť sa s indiánskou vdovou, objavia sa vojaci, ktorí s ním zaobchádzajú ako so zradcom a chcú ho deportovať späť ako dezertéra.

Novinár Molloy počúva pohnutý príbeh podivne bledého mladíka Louise, ktorý kedysi prestúpil prah smrteľnosti. S večným pokojom, za ktorým cítime obrovské traumy a netušené hrôzy, líči Louis všetky svoje stretnutia s ľudskou krvou a so smrťou...

Film založený na skutočných udalostiach pri neslávne známom "stanfordskoum väzenskom experimente", ktorý prebehol v roku 1971. Umelo vybudované väzenie sa nachádza v priestoroch výskumného laboratória - kompletne s celami, mrežami a s neustále prítomnými kamerami. Na dva týždne je najatých dvadsať mužov za prísľub vysokej na hru na väzňov a dozorcov. "Väzni" sú uzavretí a musia sa podvoliť zdanlivo miernym pravidlám. "Dozorcom" je nariadené jednoducho udržať poriadok bez použitia fyzického násilia. Každý má možnosť skončiť v ktorúkoľvek chvíľu, čím ale stratí nároku na odmenu. Na začiatku nálada medzi oboma skupinami je pomerne dobrá. Ale už čoskoro nastanú hádky a dozorcovia používajú čoraz drastickejšie metódy na udržanie poriadku ...

Virginia začína v azyle svojho vidieckeho domu písať jedno zo svojich vrcholných, najintímnejších a vnútorne najkomplikovanejších diel - román pani Dallowayovej. V Los Angeles roku 1951 si touto knihou presvetľuje depresiu denného stereotypu tehotná žena v domácnosti Laura Brownová. Aj moderná pani Clarissa Vaughnová, emancipovaná nakladateľka z New Yorku, chystá v roku 2001 oslavu pre muža, ktorého miluje. Jeden deň zo života troch rôznych žien, obývajúcich tri rôzne časopriestory, ponúka meditáciu nad neistotami i bolestnými víťazstvami modernej ženskej feminity. Nad ich pochybnosťami ohľadne sebarealizácie v súkromí i práci, nad ich milostnými túžbami k mužom a ženám.