Píše sa rok 1939. Príbeh sa odohráva tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny v dedinke v oblasti Volyň, ktorú obývajú Ukrajinci, Poliaci a Židia. Mladá Poľka Zosia Głowacka sa zaľúbi do ukrajinského mladíka Petra, ktorý je z rovnakej dediny. Rodičia ju však vydajú za omnoho staršieho poľského vdovca a správcu dediny Macieja Skibu. Po začiatku vojny Maciej narukuje do poľskej armády, aby bojoval proti Nemcom. Keď sa vojenská výprava skončí neúspechom a Maciej a ostatní, čo prežili, sa vracajú domov, zadržia ich miestni Ukrajinci, mučia ich a napokon zabijú. Osamelá a tehotná Zosia je medzičasom nútená utiecť z okupovanej dediny a zachrániť tak život sebe aj svojim deťom.

Margot (Marie-Josée Croze) bola brutálne zavraždená sériovým vrahom. Jej muž Alex (François Cluzet) sa z tejto tragickej udalosti nemôže dlho spamätať a uzatvára sa do svojich spomienok. Po ôsmich rokoch dostane anonymný e-mail. Po jeho otvorení uvidí tvár ženy stojacej uprostred davu. Záber je natočený v reálnom čase a trvá len niekoľko sekúnd, Alex napriek tomu jej tvár okamžite spozná. Je to Margot...

Hart je študentom práva na špičkovej americkej univerzite a syn senátora. Ale je rok 1944, druhá svetová vojna, a tento nedoštudovaný právnik, sa ocitá s ďalšími americkými vojakmi v nemeckom zajateckom tábore. Tu stretáva plukovníka Williama McNamaru, ktorý má v krvi nielen zmysel pre disciplínu, ale aj pre odvahu a česť. Snaží sa za každú cenu udržať v tábore poriadok. Je poverený velením nad americkými vojakmi, ktorí sú v zajateckom tábore uväznení. Jeho úlohou je okrem iného aj čeliť rasistickým zrážkam vojakov s čiernymi pilotmi, v ktorých nejde len o cigarety. V tábore dôjde k vražde a je z nej obvinený jeden z čiernych vojakov. Nemecký správca tábora plukovník Werner Visser dá povolenie k vojenskému súdu. Obhajobou je poverený Hart. Počas procesu pripraví plukovník McNamara nebezpečný plán ako zničiť neďalekú továreň na strelivo.

Newyorská kráska Barbara Dalyová sa vydá za jedného z najbohatších mužov Ameriky. Brooks Baekeland je potomkom vynálezcu bakelitu a tento úžasný vynález mu umožňuje viesť život snov. Nemusí pracovať a spolu s krásnou manželkou si užíva spoločenské radovánky v povojnovom New Yorku. Po narodení syna Antonyho strieda rodina blahobytný život v Paríži s pobytom v prímorských letoviskách, kde sa stýka s najznámejšími umelcami a osobnosťami doby – navštevujú ju Marcel Duchamp, William Styron, Greta Garbo. Ich súkromný život v rokoch 1946 - 1972 však idylu nepripomína ani náhodou. Obaja manželia sú psychicky labilní a nestriedmy spoločenský život len umocňuje Brooksove depresie a Barbarine záchvaty hnevu.