V 60. až 80. rokoch sa začala písať krvavá história drogovej scény najnebezpečnejšieho a najstaršieho slumu Rio de Janeira. V prachu ulice Cidade de Deus sa s pištoľami hrajú už malí chlapci. Vzory, ktoré sa snažia nasledovať, sú ich starší kamaráti z pouličných zlodejských gangov. Kto sa v miestnych favelas narodil, tiež tu zomrie - možno dosť skoro a násilne. Buscapé vyrastá v neskutočne brutálnom prostredí a až do tej chvíle, kedy sa na priateľov prvýkrát pozrie hľadáčikom fotoaparátu, netuší, že by pre neho mohla existovať spása. Možnosť "inej optiky" sa pre neho stáva prostriedkom, ako sa z aktéra zmeniť v pozorovateľa: zdeseného, ​​súcitiaceho, neschopného zavrieť oči pred beznádejou sveta. Drsná poetická dráma inšpirovaná autobiografickým románom Paula Linsa sa stala najúspešnejším filmom na MFF v Havane 2002.

V meste Rio de Janeiro je množstvo slumov, ktoré sú ovládané gangami drogových dílerov. Vlastnia zbrane, s ktorými s v iných krajinách bojuje vo vojnách a neváhajú ich použiť. Použitiu sily sa však nebráni ani kapitán Nascimento, veliteľ elitnej jednotky brazílskej polície, ktorý s nimi vedie vojnu už dlhé roky. Je krutá, vedie sa nevyberanými prostriedkami a Nascimento jej začína mať už dosť. Potrebuje však vychovať svojich nástupcov...

Adaptácia rovnomenného románu Heinricha Bölla. Katarína strávi noc s bankovým lupičom podozrivým z terorizmu. Následne ju začnú upodozrievať, že mu pomáhala. Ku Kataríne sa správajú kruto nielen policajti, ale aj bulvárni novinári a zástupcovia médií. Film sa nezaoberá len otázkou Kataríninej (ne)viny, ale aj rolou a počínaním zástupcov médií pri dramatických udalostiach v nemeckej spoločnosti v 70. rokoch 20. storočia. V spoločnosti sa čoraz viac vyhrocovala už tak napätá atmosféra a obeťami tohto vývoja sa mohli stať aj nezainteresovaní a nevinní ľudia.