V roku 1943 kdesi v Burme je britský plukovník Nicholson spolu so svojimi vojakmi väznený v japonskom zajateckom tábore. Veliteľ tábora Saito ho napriek Ženevským konvenciám vylučujúcim fyzickú prácu zajatcov núti postaviť most cez rieku Kwai, ktorý by Japoncom umožnil posunúť front a poraziť spojenecké vojská. Hoci plukovník je spočiatku proti, keď nevidí iné východisko, velí svojim mužom postaviť most. Jeho profesionálna česť mu napriek strategickým vojenským plánom káže postaviť most čo najlepšie. Veliteľ Saito sa zase zžiera myšlienkou, že jeho muži by nikdy nepostavili taký kvalitný most ako Briti. Spojenci pripravujú sabotážnu akciu na most a hoci Nicholson je vojakom verným svojej armáde i krajine, nedokáže sa pozerať na skazu práce svojich vojakov...

Na farme Johnsonovcov sa stretnú súrodenci Caroline a Michael, aby v spoločnosti právnika vybavili pozostalosť po ich matke. Prekvapí ich jej posledná vôľa, podľa ktorej si žiada, aby bola spopolnená a jej popol bol rozprášený z neďalekého Rosemanovho mosta. Potom však medzi vecami po matke objavia závet akéhosi Roberta Kincaida, kde si želá, aby bol jeho popol rozprášený z toho istého miesta, vzápätí sa z matkinho listu dozvedia o jej krátkom milostnom vzťahu s Robertom. Súrodenci, šokovaní týmto zistením, začnú čítať jej denník. Všetko sa odohralo v roku 1965, kedy Francesca zostala na farme sama, pretože Caroline, Michael a ich otec odcestovali na niekoľko dní na výročný trh do Illinois...

Virginia začína v azyle svojho vidieckeho domu písať jedno zo svojich vrcholných, najintímnejších a vnútorne najkomplikovanejších diel - román pani Dallowayovej. V Los Angeles roku 1951 si touto knihou presvetľuje depresiu denného stereotypu tehotná žena v domácnosti Laura Brownová. Aj moderná pani Clarissa Vaughnová, emancipovaná nakladateľka z New Yorku, chystá v roku 2001 oslavu pre muža, ktorého miluje. Jeden deň zo života troch rôznych žien, obývajúcich tri rôzne časopriestory, ponúka meditáciu nad neistotami i bolestnými víťazstvami modernej ženskej feminity. Nad ich pochybnosťami ohľadne sebarealizácie v súkromí i práci, nad ich milostnými túžbami k mužom a ženám.

Neurodzený William Thatcher sníva už od detstva sen o rytierskom živote, rytiermi sa však môžu stať iba muži šľachtického pôvodu. William a jeho priateli, dobrosrdečný Roland a horkokrvný Wat sú svedkami smrti svojho pána, rytiera Hectora tesne pred víťazstvom v turnaji. William sa navzdory hroziacemu trestu rozhodne obliecť brnenie zomrelého bojovníka a v mene prežitia dokončiť boj. Tým začne Williamova premena na urodzeného sira Ulricha von Lichtensteina z Gelderlandu. Cestou na prvý rytiersky turnaj stretnú čudáckeho spisovateľa Geoffa Chaucera, ktorý sfalšuje Williamov rodokmeň a dopomôže mu tak k urodzenosti. Geoff sa stane členom Williamovej spoločnosti. Pridá sa k nim aj Kate, mladá žena, ktorá po smrti svojho manžela prevzala jeho kováčske remeslo a dokáže Williamovi vytvoriť špeciálne ľahké, ale pevné brnenie. Na turnaji stretne William krásnu šľachtičnú Jocelyn a zamiluje sa do nej. Proti nemu však stojí nemilosrdný vojvoda Adhemar, odhodlaný zničiť jeho sen.

Po tragickej smrti milovanej manželky Mary novinár z Washington Post John Klein nachádza blok plný podivných kresieb a variácií na rovnaké zjavenie. A vybavuje si jej posledné slová: "Ty si to nevidel?" Za čas zablúdi do malej dediny Point Pleasant, kde sa stretáva s mladou seržantkou Connie Parkerovú, ktorá mu prezradí, že celý kraj je hore nohami následkom nedávnych podivných úkazov. Čoskoro si uvedomí, že neobyčajné javy by mohli súvisieť nielen vzájomne, ale aj s podivnými kresbami, ktoré Mary horúčkovito namaľovala niekoľko hodín pred smrťou. Ale aká je presne tá súvislosť? Úkazy odporujú jednoduchému vysvetleniu a sú čím ďalej tým viac znepokojujúcejšie, akoby predvídali nevyhnutné katastrofy. Pre Johna začína diabolský závod s časom, aby prišiel na to, o čo ide a zabránil niečomu strašnému. Film je natočený podľa knihy Johna A. Keel "The Mothman Prophecies", ktorá vznikla na základe skutočnej udalosti.