Skutočný príbeh natočený podľa rovnomennej knihy Jamesa Bowena. James prežil niekoľko rokov ako bezdomovec, ktorý si na živobytie zarábal hraním na gitaru a spevom na ulici. Vďaka obetavej sociálnej pracovníčke Val sa mu podarilo získať sociálne bývanie, keď raz jeho byt navštívil nečakaný hosť, prítulný ryšavý kocúr. Najprv sa James pokúšal nájsť jeho pôvodného majiteľa, postupne ale k sebe obaja priľnuli a zostali spolu. Pre Jamesa sa Bob stal nenahraditeľným priateľom, niekým, o koho sa mohol starať, niekým, kto mu pomohol prekonať drogovú závislosť a existenčné problémy, a v neposlednom rade skvelým parťákom pri jeho hudobných vystúpeniach.
Dej filmu je zasadený do rokov 1944-1945 a rozpráva príbeh židovskej dievčiny Rachel, ktorá sa ukrýva v okupovanom Holandsku. Potom, čo je svedkom masakru celej svojej rodiny, sa pripojí k domácemu hnutiu odboja. Dostane za úlohu napojiť sa na veliteľstvo gestapa a zvedie šarmantného nemeckého kapitána. Verhoeven stavia svoj film ako veľkolepú akčnú snímku, na ktorú ale zároveň pozerá s ironickým odstupom. Scenár filmu vychádza zo skutočných udalostí a stavia na hlavnej ženskej hrdinke, ktorá vo filme predstavuje jediný záchytný bod. Film totiž dobu aj hrdinu opisuje v neustálej ambivalencii. Pohráva si s tradičným pohľadom na odboj i nacistov, ktorých zažité obrazy často prevracia.
Veľký vodca padol. Priamo na koberec. Volá sa Stalin. Nad jeho mŕtvolou sa začína tragikomický boj o nástupníctvo. Súdruhovia z politbyra sa pomaly zbavujú dlhoročného strachu a začína to ozajstné divadlo. Ak sa vám to nezdá ako dostatočne dôvtipná zápletka, tak verte, že film Stratili sme Stalina vo svojej tragickosti a schopnosti uťahovať si z vysokých vecí je veľmi vtipný. V Rusku tento film zakázali.
Hart je študentom práva na špičkovej americkej univerzite a syn senátora. Ale je rok 1944, druhá svetová vojna, a tento nedoštudovaný právnik, sa ocitá s ďalšími americkými vojakmi v nemeckom zajateckom tábore. Tu stretáva plukovníka Williama McNamaru, ktorý má v krvi nielen zmysel pre disciplínu, ale aj pre odvahu a česť. Snaží sa za každú cenu udržať v tábore poriadok. Je poverený velením nad americkými vojakmi, ktorí sú v zajateckom tábore uväznení. Jeho úlohou je okrem iného aj čeliť rasistickým zrážkam vojakov s čiernymi pilotmi, v ktorých nejde len o cigarety. V tábore dôjde k vražde a je z nej obvinený jeden z čiernych vojakov. Nemecký správca tábora plukovník Werner Visser dá povolenie k vojenskému súdu. Obhajobou je poverený Hart. Počas procesu pripraví plukovník McNamara nebezpečný plán ako zničiť neďalekú továreň na strelivo.
Karla Homolka a Paul Bernardo, manželia, ktorých spájala veľká láska a perverzné sexuálne praktiky, sa“preslávili“v Kanade ako najbrutálnejší zabijaci modernej histórie. Krátko po svadbe „naservírovala“ Karla novomanželovi svoju trinásťročnú sestru Tammy. Dievča omámené liekmi jeden po druhom zneužili. Ich sexuálne „hry“ sa zvrhli a sestra zomrela. Nasledovala séria únosov, sexuálnych zneužití a beštiálnych vrážd mladistvých dievčat. Polícia nemala proti podozrivej dvojici žiadne hmatateľné dôkazy. Karla sa nakoniec rozhodla pre spoluprácu s kanadskou justíciou. Svedčila proti manželovi výmenou za miernejší trest. Pomohla tak objasniť najbeštiálnejší prípad v histórii severoamerickém justície.