Príbeh podľa skutočných udalostí rozpráva osudy miestami bezškrupulózneho podnikateľa Oskara Schindlera, ktorý najprv na vojne veľmi zbohatol, aby na jej sklonku obetoval všetky svoje prostriedky a svoj majetok pre záchranu 1100 ľudských životov. Poľský Krakov 1939. Židovská obec je vystavená stále sa zvyšujúcemu tlaku zo strany nacistov. Do tejto situácie vstupuje neúspešný obchodník Oskar Schindler, člen nacistickej strany, veľký zvodca a muž, ktorý cíti, že by na vojnovom utrpení mohol veľmi dobre zarobiť. Lacná pracovná sila v židovskom ghette zaisťuje jeho továrne na smaltované riady obrovské zisky. Lenže Tretia ríša má s jeho zamestnancami úplne iné úmysly, v nákladných vagónoch ich chce poslať do Osvienčimu. Sám Schindler možno netušil, kedy v týchto neľudských opatreniach prestal vnímať ohrozenie svojho podnikania, a kedy začal o „svojich“ židov bojovať kvôli vlastnému svedomiu.

Film Pianista je príbehom Wladyslawa Szpilmana, skvelého pianistu a uznávaného interpreta Chopinových skladieb. Píše sa rok 1939 a Szpilman má 28 rokov. Poľsko je napadnuté nemeckými vojskami, ktoré čoskoro prichádzajú aj do jeho hlavného mesta Varšavy. Takmer okamžite sú uplatnené tvrdé reštrikcie voči tunajšej židovskej komunite. Szpilman a jeho rodina - rodičia, brat a dve sestry - žili až doposiaľ spokojným životom, čoskoro sú však tiež donútení podriadiť sa ponižujúcim pravidlám. Okrem toho, že im dochádzajú peniaze a jedlo, musia pod hrozbou prísneho trestu nosiť na rukách Dávidovu hviezdu. Nátlak sa postupne zvyšuje a rodina je na tom stále horšie. Čoskoro sú donútení predať obrazy, striebro, nábytok a nakoniec aj Szpilmanovo drahocenné piano. Najväčšou ranou je však rozhodnutie, podľa ktorého majú byť všetci Židia umiestnení do uzavretého areálu, obkoleseného vysokými múrmi - na miesto, ktoré čoskoro vstúpia do dejín ako Varšavské geto.

Cisára zdržujú vo Viedni neodkladné štátne záležitosti a Sissi preto odchádza sama do Maďarska, aby s pomocou grófa Andrassyho získala revolučne zmýšľajúcu šľachtu na stranu Habsburgovcov. Andrassy vyzná Sissi lásku, ale ona vie, že patrí iba Francovi Jozefovi. Cisársky pár sa potom rozhodne stráviť niekoľko dní v Bad Ischle, ďaleko od tlaku viedenského dvora. Ale pretože Sissi v Maďarsku ochorela na pľúca, odchádza čoskoro na juh, aby sa tam vďaka miernejšiemu podnebiu uzdravila. Po jej rekonvalescencii uskutoční cisársky pár v záujme zlepšenia napätých vsťahov s talianskou šľachtou oficiálnu štátnu návštevu v talianskych provinciách. to sa však neobíde bez škandálu, nakoľko talianska šľachta pošle namiesto seba na slávnostné predstavenie do milánskej Scaly služobníctvo...

Zdravotná sestra Hana sa stará vo vile kdesi v Taliansku, dobývanom americkou armádou, o neznámeho vojaka s ťažkými popáleninami. Pacient postupne odhaľuje svoju identitu, na ktorú sa kvôli ťaživému pocitu viny snaží zabudnúť. Vášnivé vzplanutie k vydatej Katharine počas vojny v severnej Afrike viedlo kartografa Almásyho od zrady k zrade. Ospravedlnením mu snáď bola len jeho posadnutosť a po leteckej nehode v púšti úporná snaha o záchranu Katharininho života. Napriek Almásyho nadľudskému úsiliu však Katharine zomrela. Výčitky zohaveného pacienta prehlbuje náhodné stretnutie s novinárom Caravaggiom, ktorého udal Nemcom. Tragickú atmosféru rámuje tragický koniec rodiaceho sa vzťahu Hany a sikhského ženistu Kipa.

Je to príbeh Panifilovovej dvadsaťosmičky - skupiny dvadsiatich ôsmich vojakov 316. streleckej divízie pod velením generála Ivana Panfilova, ktorá sama a s nedostatočnou výzbrojou zastavila postup kolóny 54 nemeckých tankov tesne pred Moskvou a zdržala postup nepriateľskej 11. pancierovej divízie až na niekoľko dní. Aj keď boli Panfilovci vyzbrojení len bežnými puškami Mosin-Nagant a guľometmi DP a PM-M1910, ktoré sú proti tankom neúčinné, alebo mali k dispozícii iba staré protitankové granáty RPG-40 a protitankové pušky PTRD-41 nedostačujúcej sily a prieraznosti voči pancieru nemeckých tankov, sovietski vojaci bojovali neúnavne a vzdorne, s nezvyčajnou statočnosťou a neochvejným odhodlaním chrániť Moskvu a svoju vlasť.

John Ford (1894-1973), filmový režisér, ktorý získal množstvo Oscarov, pomohol spolu-vytvoriť legendu o americkom divokom Západe. Jeho kariéra trvala viac ako 50 rokov a za ten čas dokázal nakrútiť takmer 150 filmov. Ford dokázal vytvoriť obraz národa, ktorý sa zrodil na novom kontinente po príchode európskych emigrantov.

1915. Život na francúzskom vidieku sa od základov zmenil. Muži bojujú na fronte a ženy sa starajú o pôdu i dobytok. Hortense, ktorej synovia i zať sú na vojne, sa odhodlane pustí do práce spolu so svojou dcérou Solange, nápor práce však samy nedokážu zvládnuť. Keď príde čas žatvy, bez pomoci sa nezaobídu, všetci muži sú však vo vojne, alebo ich už najal niekto iný. Na odporúčanie starostu preto Hortense najme sirotu Francine. Skromné a pracovité dievča sa nebojí žiadnej práce a pre Hortense je požehnaním, až kým sa z vojny nevráti jej syn Georges, ktorý sa do Francine zamiluje. Hortense však vzťah svojho syna s nádenníčkou vníma ako poníženie...