Píše sa rok 1939. Taliansky čašník Guido Orefice, prekypujúci energiou a hýriaci bláznivými nápadmi, prichádza z vidieka do veľkého mesta. Na prvý pohľad sa tu zamiluje do pôvabnej učiteľky Dory. Ona už síce nápadníka má, on ale urobí všetko, aby ju zachránil od svadby s nemilovaným byrokratom. Získa si jej lásku a vezmú sa. Narodí sa im syn Giosué. Po piatich rokoch šťastného manželstva je Guido kvôli svojmu židovskému pôvodu odvlečený spolu so synom do koncentračného tábora. Aby pred malým chlapcom zatajil šokujúce okolnosti a uchránil ho pred hrôzami nacizmu, predstiera, že všetko okolo je iba hra, pripravená k synovým narodeninám. Hra, na konci ktorej na oboch čaká veľká odmena...

Píše sa rok 1948. V nemeckom meste Norimberk pokračujú procesy s nacistickými vojnovými zločincami. Tí najvyšší si svoje rozsudky už vypočuli, teraz sú však na rade ľudia, ktorí "iba" slúžili režimu. Jednému z povojnových tribunálov predsedá penzionovaný americký sudca Haywood (Spencer Tracy). O svojom poslaní si nerobí žiadne ilúzie: vie, že najväčšie prípady už prebehli a ľudia v Nemecku aj Amerike sa radšej pozerajú dopredu ako dozadu. Napriek tomu sa Haywood svojej úlohy chopí s cieľom zistiť objektívnu pravdu o tom, akú vinu na zvrátenostiach nacistickej ríše nesú bežní občania. Pred tribunálom sa navyše ocitli Haywoodovi kolegovia, všetci štyria obžalovaní totiž sami vykonávali súdnu prax. Z moci svojho úradu odsudzovali ľudí k smrti na základe ich politického presvedčenia alebo rasovej príslušnosti. Najvyššie postaveným bol Ernst Janning ( Burt Lancaster), ktorý sa vypracoval až na ríšskeho ministra spravodlivosti. Štvorica bývalých nacistov má však mimoriadne schopného obhajcu.

Je apríl 1945 a do úplnej porážky nacistického Nemecka ostáva už len niekoľko dní. Hitler však vo svojom berlínskom bunkri aj naďalej požaduje od svojich generálov boj do posledného muža. Film, detailne popisujúci, ako prebiehali posledné dni Tretej ríše v Hitlerovom berlínskom bunkri, vznikol na motívy knihy Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej, ktorá s ním bola v bunkri až do úplného konca.

V roku 1943 kdesi v Burme je britský plukovník Nicholson spolu so svojimi vojakmi väznený v japonskom zajateckom tábore. Veliteľ tábora Saito ho napriek Ženevským konvenciám vylučujúcim fyzickú prácu zajatcov núti postaviť most cez rieku Kwai, ktorý by Japoncom umožnil posunúť front a poraziť spojenecké vojská. Hoci plukovník je spočiatku proti, keď nevidí iné východisko, velí svojim mužom postaviť most. Jeho profesionálna česť mu napriek strategickým vojenským plánom káže postaviť most čo najlepšie. Veliteľ Saito sa zase zžiera myšlienkou, že jeho muži by nikdy nepostavili taký kvalitný most ako Briti. Spojenci pripravujú sabotážnu akciu na most a hoci Nicholson je vojakom verným svojej armáde i krajine, nedokáže sa pozerať na skazu práce svojich vojakov...

17. júla 1942 sa začala jedna z najväčších bitiek II. svetovej vojny. Bojovalo sa o priemyselné mesto na Volge, vtedajší Stalingrad, a velenia oboch armád, sovietskej i nemeckej, si boli vedomé, že práve tu sa rozhodne o konečnom víťazstve. Ak by totiž mesto, nazvané po sovietskom vodcovi padlo, nastala by katastrofa. A v meste, kde sa doslova bojovalo o každý meter a z ktorého nezostalo nič viac ako ruiny, sa rodili príbehy neuveriteľnej a slepej odvahy. Jedným z nich je aj skutočná udalosť vojaka Sovietskej armády, Vasilija Zajceva, vynikajúceho ostreľovača, ktorého súboj s nemeckým elitným strelcom, majorom Königom, sa stal okamžitou legendou a pomáhal udržiavať morálku sovietskych vojakov vo chvíľach, keď tretia ríša ovládala takmer celú Európu. Politický komisár Danilov z neho doslova „stvoril“ žiarivý prototyp skromného, prostého a neohrozeného hrdinu, schopného bez zaváhania položiť za vlasť život. Netuší, že v ňom nájde aj soka v láske ku krásnej Táni.

Na sklonku II. svetovej vojny slúži na malej českej staničke, ktorou prechádzajú ostro sledované vlaky, železničiarsky elév Miloš Hrma, obdivujúci úspešného sukničkára, výpravcu Hubičku, a trápi sa tým, že v milostnej chvíli u svojho dievčaťa ako muž zlyhal. V zúfalstve sa pokúsi o samovraždu, no s pomocou pôvabnej ilegálnej spojky Viktórie sa mu svoj handicap podarí prekonať.

Danny Walker a Rafe McCawley sú priateľmi od detstva, keď po prvý raz naštartovali práškovacie lietadlo a vzlietli s ním. V januári 1941 prijmú Rafea ako dobrovoľníka do elitnej britskej Orlej perute. Danny považuje jeho nadšený odchod za zradu. Zdravotná sestra Evelyn Johnsonová sa s Raefeom zoznámila pri zdravotnej prehliadke a pomohla mu získať dôležitú pečiatku, pretože mladík je dyslektik. Čoskoro začnú spolu chodiť a tesne pred odchodom z New Yorku spolu strávia romantický večer. Prezident Franklin D. Roosevelt požaduje schválenie väčšej pomoci pre bojujúcich spojencov. Japonský admirál Jamamoto pre zmenu presviedča svoju vládu, aby zasadili Američanom prekvapujúci úder - treba zničiť americkú námornú flotilu v Pearl Harbor na Pahu v Havajskom súostroví. V japonskom štábe prebiehajú prípravy na útok...

Dej sa odohráva v rokoch 1899 – 1945 a sleduje osudy postáv na pozadí premien mesta Gdánska, sleduje tiež Oskarov príbeh. Oskar má podľa Schlöndorfa dve typické vlastnosti svojej doby: odmietanie a protest. Bráni sa účasti vo svete dospelých tak dôsledne, že odmietne vyrásť. Protestuje tak nahlas, že jeho hlas rozbije sklo.