Akira Kurosawa sleduje vo svojom najväčšom diele pohyb hľadania a re-konštrukcie skutočnosti. Ukazuje, že tajomstvo síce môže stále unikať a stávať sa centrálnym prvkom, ale zároveň aj prvkom prázdnym, podobne, ako v prípade japonského kráľovského mesta. Rašómon pojednáva o udalosti, ktorá, napriek štyrom svedeckým výpovediam ostane neodhalená.
Ospalý život niekdajšieho baníckeho mestečka Dogville, ktorého obyvatelia čelia útrapám hospodárskej krízy 30. rokov, rozvíri dramatický príchod mladej cudzinky. Krásnu Grace prenasledujú gangstri a Tom Hanson, ktorý sa s ňou stretne prvý, jej ponúkne úkryt. Keďže Tom je miestnou morálnou autoritou, odhlasujú jeho spoluobčania, že Grace môže nejaký čas zostať, a dievča im za to ponúkne svoje služby. Hoci jej ponuku spočiatku z ostychu málokto využíva, neskôr, keď sa ukáže, že Grace hľadá polícia, sa miestni občania osmelia a začnú od dievčaťa vyžadovať stále viac práce ako odmenu za riziko, ktoré podstupujú. Mladá žena spoznáva, ako relatívna je slušnosť a poctivosť týchto bohabojných ľudí. Nikto z nich však netuší, aké tajomstvo sa za jej útekom pred gangstrami skrýva.
Film Purpurová farba vznikol na základe rovnomenného románu Alice Walkerovej, ktorý získal Pulitzerovu cenu. Bohato štruktúrovaný dej, ktorý sa tiahne niekoľko desaťročí, rozpráva príbeh Celie, nevzdelanej vidieckej ženy z amerického Juhu. Po nútenom manželstve s násilníckym mužom, ktorého musí nazývať pánom, sa Celie uzavrie do seba a svoje trápenia zveruje len Bohu. Len priateľstvo s dvoma úžasnými ženami jej dodáva silu, z ktorej čerpá sebadôveru a schopnosť odpúšťať.
Film založený na skutočných udalostiach pri neslávne známom "stanfordskoum väzenskom experimente", ktorý prebehol v roku 1971. Umelo vybudované väzenie sa nachádza v priestoroch výskumného laboratória - kompletne s celami, mrežami a s neustále prítomnými kamerami. Na dva týždne je najatých dvadsať mužov za prísľub vysokej na hru na väzňov a dozorcov. "Väzni" sú uzavretí a musia sa podvoliť zdanlivo miernym pravidlám. "Dozorcom" je nariadené jednoducho udržať poriadok bez použitia fyzického násilia. Každý má možnosť skončiť v ktorúkoľvek chvíľu, čím ale stratí nároku na odmenu. Na začiatku nálada medzi oboma skupinami je pomerne dobrá. Ale už čoskoro nastanú hádky a dozorcovia používajú čoraz drastickejšie metódy na udržanie poriadku ...
Rádová sestra Helen si myslela, že už ju nič nemôže zaskočiť. Avšak list väzňa odsúdeného na smrť za brutálnu vraždu je niečo celkom iné, s čím sa doposiaľ stretla. Dátum popravy sa napriek zúfalej snahe odsúdeného získať milosť nezadržateľne blíži a s postupom času sa na povrch dostávajú aj silné emócie empatie s odsúdeným, ale zároveň i s obeťami jeho brutálnych zločinov. Matthew Poncelet to má ako sa zdá definitívne zrátané, ale s Helen do jeho života prichádza nádej, že sa konečný výkon rozsudku odloží. Má spoločnosť právo zabíjať v mene zákona?
Režisérka Patty Jenkinsová zobrazila milostný príbeh dvoch stratených existencií: Aileen, bývalej prostitútky, a Selby Wallovej, ktorú rodičia pošlú k tete na Floridu, aby sa "vyliečila zo svojej homosexuality". Zúfalá Aileen pomýšľa na samovraždu. V bare spozná Selby a zamiluje sa do nej. Kvôli nej pokračuje v prostitúcii. To v nej však živí zúrivosť, ktorá vyvrcholí niekoľkými brutálnymi vraždami. Médiá Aileen označí ako prvá masovú vrahyňu - netvora.
V USA vrcholí predvolebná kampaň a súčasný prezident má výborné vyhliadky na znovuzvolenie, ale krátko pred voľbami sa v médiách objaví informácia o jeho sexuálnom styku s mladistvou. Jeho predvolebný tím sa okamžite stretne, aby minimalizoval škody a jeden z poradcov okamžite kontaktuje hollywoodskeho producenta so svojou víziou vojny v Albánsku, ktorú prezident hrdinsky ukončí. Trikový šot z neexistujúcej vojny na druhý deň vysielajú všetky televízie a na prezidentov škandál si nikto ani nespomenie. Protikandidát sa však nehodlá len tak vzdať...
Pohodlný život stredoškolského učiteľa Sama Lombarda (Matt Dillon) sa zrúti vo chvíli, keď ho príťažlivá študentka Kelly (Denise Richardsová) obviní zo znásilnenia. Samov výstredný právnik (Bill Murray) našťastie obvinenie vyvráti s pomocou bývalej študentky Suzie (Neve Campbellová) a vzápätí vymôže na bohatej matke Kelly sedem miliónov dolárov odškodného. Detektív Ray (Kevin Bacon) z mravnostnej polície však považuje celý prípad za rafinované sprisahanie a proti vôli nadriadených sa púšťa do vyšetrovania, ktoré vzápätí prináša radu dramatických a úplne nečakaných prekvapení. Áno, vzájomné vzťahy Sama a jeho dvoch študentiek možno skutočne najvýstižnejšie označiť výrazom "švédska trojka". Ale to, čo je nesmierne vzrušujúce pri sexe, sa absolútne nehodí pre delenie odškodného.