Bud Baxter je úradníkom vo veľkej poisťovni. Pred nejakým časom nedokázal odmietnuť žiadosť jedného svojho kolegu o požičanie bytu a to bola veľká chyba. Prišli ďalší kolegovia a Baxter nemohol ich žiadosti odmietať, keďže jednému už vyhovel. Situácia zašla tak ďaleko, že kolegovia si sem vodia podľa rozpisu v kalendári svoje milenky. Baxter, ktorý medzitým mrzne v parku, získava u svojich susedov, ku ktorým dolieha z jeho bytu hluk, povesť veľkého zhýralca. Samozrejme Baxter je za svoje služby odmeňovaný a rýchlo postupuje v kariérnom rebríčku. Jedného dňa sa naňho so žiadosťou o požičanie bytu obráti aj sám riaditeľ poisťovne. Baxter mu vyhovie, ale potom zistí, že šéfovou milenkou je slečna Kubeliková, do ktorej je už dlho zaľúbený. A práve vtedy sa rozhodne s doterajšou praxou skončiť, a to bez ohľadu na následky...
Poručík John Dunbar sa stáva hrdinom, keď sa vydá do frontovej línie priamo k nepriateľovi. Po vyliečení zranenej nohy sa Dunbar hlási do posádky na hraniciach a veliteľ ho pošle do najvzdialenejšej oblasti Fort Sedgewick na západnej hranici. On je však jej jediným obyvateľom, takže nie div, že sa spriatelí s osamelým vlkom a pokúša sa nadviazať kontakt s neďaleko žijúcim kmeňom Siuxov. Po počiatočnej obojstrannej nedôvere si medzi indiánmi postupne nachádza nielen nových priateľov, ale aj novú lásku. Zapáči sa mu spôsob ich života, k ich harmonickému prírodnému životu prechováva úctu a obdiv a sám v tomto spôsobe života nachádza zmysel ďalšej existencie. Svoju uniformu postupne vymení za indiánsky oblek. Ibaže vo chvíli, keď ho indiáni definitívne prijmú medzi seba a Dunbar sa chce natrvalo presťahovať do ich osady a oženiť sa s indiánskou vdovou, objavia sa vojaci, ktorí s ním zaobchádzajú ako so zradcom a chcú ho deportovať späť ako dezertéra.
Divné veci sa dejú stále. Niekedy za to možno môže súhra životných náhod, inokedy ľudia, ktorí robia omyly, páchajú hriechy, konajú zlé aj dobré skutky. Alebo sú za všetkým "nebesá" hroziace apokalypsou a dávajúce pritom novú nádej a snáď aj možnosť začať znova. O tom všetkom rozpráva film Magnolia prostredníctvom deviatich príbehov, ktoré sa navzájom prelínajú vo farbistej mozaike prepojené televíznou vedomostnou šou. Všetky príbehy sa odohrávajú v jednom meste počas jedného dňa. Miestom deja sa stala ulica Magnolia vedúca východozápadne cez losangeleskú predmestskú časť San Fernando Valle.
Film založený na skutočných udalostiach pri neslávne známom "stanfordskoum väzenskom experimente", ktorý prebehol v roku 1971. Umelo vybudované väzenie sa nachádza v priestoroch výskumného laboratória - kompletne s celami, mrežami a s neustále prítomnými kamerami. Na dva týždne je najatých dvadsať mužov za prísľub vysokej na hru na väzňov a dozorcov. "Väzni" sú uzavretí a musia sa podvoliť zdanlivo miernym pravidlám. "Dozorcom" je nariadené jednoducho udržať poriadok bez použitia fyzického násilia. Každý má možnosť skončiť v ktorúkoľvek chvíľu, čím ale stratí nároku na odmenu. Na začiatku nálada medzi oboma skupinami je pomerne dobrá. Ale už čoskoro nastanú hádky a dozorcovia používajú čoraz drastickejšie metódy na udržanie poriadku ...
Don Johnston je zatrpknutý starý mládenec. Vyzerá, akoby vo svojom pohodlnom kresle pred televíziou sedel už dobrých 40 rokov. Život je akýmsi vzdialeným pojmom, o ktorom kedysi niečo započul a možno sa i niečo takého na okamžik okolo neho mihlo. Udalosti sa dejú mimo neho a ženy jedna za druhou prechádzajú jeho domom i dušou ako programy televíznymi stanicami. Po odchode poslednej lásky ale dostane ružový list, v ktorom mu jedna z dávnych žien oznamuje, že s ním má 19- ročného syna, ktorý sa možno práve vydal hľadať svojho otca... Za pomoci akčného priateľa Winstona sa Don púšťa na cestu konfrontácie s minulosťou.