Výpravný filmový epos je príbehom britského dôstojníka, diplomata a archeológa, ktorému sa počas 1. svetovej vojny podarilo zjednotiť arabské kmene v boji proti Osmanskej ríši.

Frank W. Abagnale je dnes mužom v najlepších rokoch s povesťou špičkového odborníka. Ale ešte predtým ako dosiahol plnoletosť, teda dvadsaťjeden rokov, pátrala po ňom polícia najmenej tridsiatich štátov USA a pre agenta Carla Hanratthyo bol doslova nočnou morou. V šestnástich sa Frank od svojich vrstovníkov príliš neodlišoval. Ale potom sa jeho rodičia rozviedli a on mal pocit, že zostal sám proti celému svetu a musí sa brániť zo všetkých síl.

Storočná Rose Calvertová rozpráva príbeh lásky, ktorý prežila počas prvej a jedinej plavby na slávnom Titanicu. Vtedy mala Rose 17 rokov a bola zasnúbená s bohatým a nesympatickým Calom Hockleyom. Na palube sa však zoznámila s chudobným írskym mladíkom Jackom Dawsonom (Leonardo DiCaprio), nadaným malairom, s ktorým prežila najkrajšiu chvíľu lásky. Ich búrlivý citový vzťah však zničila katastrofa lode, Rose sa zachránila, ale Jack sa utopil. Jedinou pamiatkou na chvíľu šťastia zostal jej portrét, ktorý Jack nakreslil. V trezore potopenej lode ležal vyše deväťdesiat rokov...

Z mladého horala Williama Wallacea sa počas krátkej doby stáva nebezpečný vzbúrenec, bojujúci proti tyranii anglického kráľa, ktorý okrem iného zaviedol v Škótsku aj právo prvej noci pre anglických šľachticov. William tak spustil dlhý a ťažký boj Škótov za slobodu a nezávislosť.

Film vznikol na základe knihy, ktorú Carl Bernstein a Robert Woodward vydali v roku 1974. Je výsledkom enormnej žurnalistickej práce, ktorú odviedli títo dvaja novinári z denníka The Washington Post. Od roku 1972 začali pracovať na politickej kauze Watergate, ktorá vtedy prepukla a otriasla novodobými dejinami USA. Novinárom, ktorí postupne rozpletajú nitky kauzy okolo vysoko postavených politikov začína ísť o život.

Príbeh boxera Jima Braddocka, ktorý ako outsider na konci hospodárskej krízy porazil v pätnásťkolovom zápase majstra ťažkej váhy Maxa Baera.

"Houston, máme problém". Tieto slová sa stali nesmrteľnými v časoch nepodarenej misie Apolla 13 v roku 1970 a znovu zaznela v epickej filmovej dráme Rona Howarda. Astronaut Jim Lovell, veliteľ lietadla Jack Swigert a vodič lunárneho modulu Fred Haise sú hrdinami kritizovanej tretej lunárnej misie NASA. Všetko ide hladko až do momentu, kedy exploduje nádrž s kyslíkom a ohrozí posádku. Odvážni astronauti musia riešiť dilemu, či sa udusia alebo umrznú. Gene Kranz je kontrolným veliteľom misie a pokúša sa vymyslieť, ako dostať posádku späť domov, hoci celý čas tuší, že akonáhle sa raketa dostane späť do atmosféry, hrozí astronautom smrť.

Teena Brendonová trpí poruchou sexuálnej identity. Preto si zmení svoje meno na Brandon. Potom ukradne auto a uteká pred spravodlivosťou. V obrovských zmätkoch, ktoré sprevádzajú jej premenu za muža, sa zoznámi s Lanou. Táto romantická známosť však trvá iba krátko, pretože polícia Brandona zatkne. Celá pravda vyjde najavo, keď Brandona dajú do ženského väzenia. Vzťah medzi nimi dvoma naruší až Lanina rodina.

Keď sa začínajúce, avšak veľmi ambiciózne závodné auto Blesk McQueen počas cesty na veľkolepý šampionát Zlatý piest neočakávane zatúla do ospalej dedinky, naučí sa, že skutočná radosť zo života sa neskrýva za cieľovou rovinkou, ale na ceste k nej. Autá, s ktorými sa v priebehu svojho putovania naprieč Amerikou zoznámi, mu ukážu, že na svete existujú i dôležitejšie veci ako trofeje, sláva a sponzori.

Film líčí právní spor uznávané spisovatelky a historičky Deborah E. Lipstadtové (Rachel Weisz) proti Davidovi Irvingovi (Timothy Spall), který ji obvinil z urážky na cti. Lipstadtová totiž veřejně označila Irvinga za člověka popírajícího holocaust. V anglickém právním systému padá v případě urážky na cti důkazní břemeno na žalovaného, proto musí Lipstadtová a její právní tým, vedený Richardem Ramtonem (Tom Wilkinson), dokázat, že k holocaustu skutečně došlo

Film zobrazuje skutočnú katastrofu, ku ktorej prišlo v roku 2000 na palube jadrovej ponorky K-141 Kursk. 154 metrov dlhá jadrová ponorka je „nepotopiteľnou“ pýchou Severného loďstva ruského vojenského námorníctva. Počas námorného cvičenia v auguste 2000 sa na palube nachádzalo 118 členov posádky. 12. augusta otrasú trupom Kurska mohutné explózie, ktoré plavidlo pošlú do hĺbky 108 metrov, na dno arktických vôd Barentsovho mora. Pre námorníkov začína zúfalý boj s časom. Záchrannú operáciu komplikuje zastaralé vybavenie a odmietavý postoj ruskej vlády prijať zahraničnú pomoc.