Dej filmu sa odohráva v psychiatrickej liečebni, do ktorej prichádza profesionálny kartár a bitkár Randle Patrick McMurphy, ktorý má súdne nariadenú liečbu. McMurphy hrá pomäteného, aby sa vyhol väzenskému trestu za sexuálne zneužitie a násilné prepadnutie. Jeho predstava pokojného života v ústave je od začiatku konfrontovaná s praktikami despotickej vrchnej sestry Mildred Ratched, ktorá v ústave neobmedzene panuje.
Vypočítavá Phyllis Dietrichsonová (Barbara Stanwyck) a jej milenec – poisťovací agent (Fred McMurray) donútia pána Dietrichsona uzavrieť životnú poistku na dvojnásobné odškodnenie. Phyllisin manžel netuší, že podpisom poistnej zmluvy na svoj život spečatil svoj ďalší osud. Obaja sprisahanci naplánujú dokonalý zločin a po Dietrichsonovej smrti sa chystajú zinkasovať poistku. Vražda je takmer perfektná, lenže nekompromisný vyšetrovateľ poisťovne (Edward G. Robinson) vo vzduchu cíti zradu. Napätá atmosféra ešte viac hustne, keď doterajší milenci a komplici zisťujú, že si navzájom už nemôžu dôverovať.
Vedcov z americkej výskumnej stanice na Antarktíde vystraší vrtuľníkový nájazd ich nórskych kolegov, ktorí sa márne snažia zabiť utekajúceho psa. Lov dopadne neúspešne a Nóri zmiznú bez toho, aby situáciu Američanom vysvetlili. Tí však postupne zisťujú, že so psom nie je niečo v poriadku. Je totiž infikovaný mimozemským vírusom, ktorý pre sebazdokonaľovanie využíva telesné schránky (nielen) ľudí a vôbec mu nie je proti mysli na svojich hostiteľoch všeličo "skúšať". A tak vedcom nezostáva nič iné než vziať do rúk plameňomet, veriť iba sebe a byť stále v strehu - v ktoromkoľvek z nich sa totiž môže skrývať "vec"...
Americký spisovateľ Mark Halliday navštívi v Londýne čerstvo vydatú Margot Wendice. Jej manžel Tony si všimne, že jeho mladej žene spisovateľ nie je ľahostajný a začne sa obávať rozvodu a s tým spojeného vydedenia. Naplánuje preto jej vraždu, ktorú má vykonať jeho bývalý spolužiak Lesgate. Margot ho však v sebaobrane zabije, čo chce Tony využiť na jej obvinenie z úkladnej vraždy. Halliday musí začať konať...
Po úspešných Mafiánoch sa Scorsese vracia s podobným filmom podľa skutočnej udalosti, ktorý nás vedie do Las Vegas, kde svet ovládajú kasína a vyžíva sa ľudská závislosť od peňazí. Príbeh rozpráva o strašných životných príbehoch dvoch priateľov, ktorí sa vydali k sláve a peniazom každý inou cestou a opäť približujú prostredie mafie, ktorá vládla mestu hazardu a prakticky riadila všetky inštitúcie ako bolo v americkej histórii pomerne častým zvykom ...
Dvaja tvrdí policajti z New Yorku, Jimmy Doyle a Buddy Russo sa pokúšajú zachytiť obrovskú zásielku heroínu, ktorá je na ceste z Francúzska. Veľký prípad však nedopadne podľa ich predstáv, gang vedený uhladeným Alainom Charnierom unikne. Doyle, hnaný nenávisťou k obchodníkom s drogami, prijme ich brutálne pravidlá hry, a tak sa - zákonite - nejeden raz ocitne za hranicou zákona. Z pocitu vlastnej bezmocnosti, že tajomnú "Francúzsku spojku" nevie chytiť, postupuje násilne a brutálne.
Hlavným hrdinom príbehu je módny fotograf Thomas – bohatý, úspešný a sebavedomý. Jedného dňa ide bezcieľne do opusteného parku a v ňom fotí, bez konkrétneho zámeru, až sa do jeho zreteľa dostane milenecký pár. Žena z fotografií od neho žiada negatívy, keď ju odmietne, navštívi ho následne aj v jeho ateliéri a ponúka svoje telo výmenou za nafotené snímky. Thomas tuší, že zachytil niečo viac ako horúce objatia. Zväčší ich a zistí, čo sa v skutočnosti v parku udialo.
Tom Ripley je vypočítavý mladý muž, ktorý verí, že je lepšie za niekoho sa vydávať, ako byť úplnou nulou. Príležitosť zaklope na dvere v osobe bohatého amerického staviteľa lodí, ktorý si Toma najme na cestu do Talianska, aby priviedol späť jeho syna, playboya Dickieho. Ripley sa votrie do idylického života Dickieho a jeho priateľky a vrhne sa do odvážneho plánu plného dvojtvárnosti, lží a vrážd.
Je pokojná noc v Los Angeles roku 1937. Starší seriózny pán odchádza z hotelovej izby, necháva vnútri spiacej mladej dievčine nejaké peniaze a u barmana písomný odkaz. Potom sa vracia domov k svojej žene. Potom sa mu náhle podivne blysne v očiach a preberie sa v zaujímavo vybavenom laboratóriu v roku 1999. Spomínaná možnosť skokov medzi dvoma svetmi nevyplýva z vynálezu stroja času, jedná sa len o veľmi dokonale zhotovenú virtuálnu realitu, na ktorej realizácii sa Hannon Fuller rozhodujúcou mierou podieľal . Lenže Fullera v jeho virtuálnom svete niekto bez jedinej stopy zavraždí. Z Fullerovej smrti je obvinený jeho mladý partner Douglas Hall, ktorý musí prísť na to, čo sa stalo, skôr, ako ho nepríjemne otravný detektív McBain usvedčí a nechá zatvoriť.
Michael Faraday prednáša vo Washingtone americkú históriu a má zvláštnu slabosť pre tému politicky motivovaných teroristických útokov. On ale vie o čom hovorí, pretože jeho manželka, ktorá bola agentkou FBI, zahynula pri služobnom zásahu, ktorý skončil zbytočným masakrom. Faraday odvtedy urputne varuje pred touto hrozbou americkej demokracie a zároveň stráca dôveru v schopnosti FBI a ostatné inštitúcie.
Na vystúpení mága Sida Watermana sa mimo iných prišla pozrieť tiež študentka žurnalistiky Sondra Pransky. Iluzionista si ju vyberie ako pomocnicu pre svoj trik. Aké je ich prekvapenie, keď sa v krabici, kde má zmiznúť, objaví duch zavraždeného novinára Joea Strombela. Jediné čo jej Joe stihne povedať je to, že vie, kto je ‚tarokový vrah‘, a že proti nemu má Sondra nájsť usvedčujúci dôkaz. Začínajúca novinárka sa, pod vidinou senzačného článku, spolu so Sidom vydá po stopách predpokladaného vraha – britského aristokrata Petera Lymana. Najväčší problém v pátraní nastane vo chvíli, kedy sa Sondra do Petera zamiluje. Niekto tak sympatický predsa nemôže vraždiť…
Na konci štyridsiatych rokov minulého storočia Martha Becková a Raymond Fernandez spoločne vraždili vojnou ovdovelé ženy, ktoré odpovedali na ich inzerát v novinách. Paradoxné je, že rovnakým spôsobom sa zoznámili aj obaja zločinci. Ray podal inzerát, lenže na stretnutí so svojou obeťou Marthou sa jeho zabijacký plán nenaplnil - obaja sa totiž do seba na prvý pohľad zamilovali. Spoločne potom okrádali a brutálne vraždili zamilované vdovy, ktoré hľadali lásku na falošný inzerát. Získali prezývku Vrahovia osamelých sŕdc. Keď ich konečne vyšetrovatelia Elmer C. Robinson a Charles Hildebrant chytili, mali na svojom konte 12 obetí. Napriek tomu sa predpokladá, že skutočný počet zavraždených žien neklesol pod dvadsať. Pred súdom zločinci tvrdili, že sú nevinní, ale v septembri 1949 ich odsúdili na trest smrti a po mnohých odvolaniach 8.3.1951 zomreli na elektrických kreslách v Sing Singu.