Posledný film, v ktorom sa Charles Chaplin objavil vo svojom svetoznámom kostýme Tuláka. Zvádza v ňom súboj so strojmi v ére, ktorá nie je ľuďom veľmi naklonená. Film, ktorý je protestom proti nehumánnym aspektom technickej civilizácie a automatizácie ľudského života, je vybudovaný ako mozaika epizód. Každá z nich má vlastnú výstavbu gagov, geniálne sa v nej uplatňuje zmysel pre humor a iróniu.

Na vidieku zvádza žena z mesta (tak je postava označená v úvodných titulkoch) jedného z domácich, ktorý je však ženatý a má malé dieťa. Ba čo viac, žena z mesta ho hucká, aby svoju ženu zabil a odišiel s ňou do mesta. V mužovi, hoci sa spočiatku tejto myšlienke vehementne bráni, sa predsa len usadí vôľa poslúchnuť radu zvodnej ženy. Pri plavbe loďkou sa však jeho manželke podarí utiecť a nasadne do električky smerujúcej do mesta, no muž ju dohoní. Spolu sa tak ocitnú vo veľkom meste a majú celý deň na to, aby si vyjasnili svoj vzťah.

Na ostrove Malorka žijú špinaví a groteskne hrôzostrašní ľudia. K jeho brehom sa priplavia poslovia civilizovaného sveta v podobe arcibiskupov. Tí nachádzajú pôvodných obyvateľov v rozklade – doslova fyzickom. Dobyvatelia sa sami nazvú Malorčanmi a guvernér položí základný kameň nového veku. Jeho prejav prerušia milostné výkriky. Muž a žena sa v objatí váľajú v blate, ľahostajní voči davu, čo je prvý signál na vzburu proti cisárskemu Rímu...