Svet bol zničený pred približne desiatimi rokmi. Nikto nevie, čo sa vlastne stalo. Muž a chlapec putujú temnou krajinou, vzdorujú hladu a zime, občas sa musia skryť pred ľuďmi alebo sa brániť pri napadnutí. Jediným zdrojom radosti sú pre nich občasné nálezy potravy. Okrem rodinného puta ich spája vedomie, že existencia jedného je dôvodom pre život toho druhého. Otec cíti zodpovednosť za dieťa, ktoré sa narodilo krátko po katastrofe a ktoré nepozná zaniknutú civilizáciu. Predstiera optimizmus pretože na chvíle šťastnej minulosti, ktoré strávil so svojou ženou, môže len spomínať. Otec so synom miera na juh k morskému pobrežiu, aj keď nevedia, čo ich tam čaká a či majú ešte nejakú nádej.
V nie príliš vzdialenej budúcnosti, asi tridsať rokov po konečnej vojne, prechádza pustinami kontinentu, ktorý bol kedysi Amerikou, osamelý muž. Všade naokolo sa nachádzajú opustené mestá, rozpadajúce sa cesty, vyprahnutá zem, pomníky nedávnej katastrofy. Civilizácia neexistuje, zákony neplatia. Cesty patria gangom, ktoré sú schopné človeka zabiť kvôli topánkam, kvôli hltu vody alebo len tak. Ale na tohto pútnika nestačia. Eli, ktorý sa nestal bojovníkom z vlastnej vôle, ale z nutnosti, túži po pokoji a miery, ale pokiaľ je k tomu donútený, zničí svojich protivníkov skôr, ako si stihnú uvedomiť, akej osudnej chyby sa dopustili. Dôvodom jeho boja nie sú obavy o vlastný život, ale nádej na budúcnosť, nádej, ktorú opatruje a chráni už tridsať rokov a je rozhodnutý premeniť ju na skutočnosť.
Štyri roky v karanténe. Vírus sa zmenil... a my tiež! V roku 2024 koronavírus zmutuje na smrteľný variant a svet sa ocitne vo štvrtom roku pandémie. Štyri roky po vypuknutí pandémie je svet stále uzavretý v totálnom lockdowne. V Spojených štátoch platia nové zákony a v mnohých oblastiach panuje výnimočný režim. Z Kalifornie sa stal totalitný policajný štát, v ktorom sa izolovaní ľudia márne búria proti brutálnym obmedzeniam. Všetci obyvatelia si musia neustále kontrolovať teplotu na mobilných telefónoch a v prípade, že sa nakazia smrtonosným vírusom, sú bez výnimky zadržaní, odvlečení z domovov a internovaní v karanténnych táboroch známych ako Q-zóny. Sú to vlastne koncentračné tábory pre nakazených, ktorí tu v podstate čakajú na istú smrť. A tu sa odohráva príbeh Nica a Sáry.
V dôsledku globálneho otepľovania sa roztopili polárne ľadovce a všetky kontinenty sa ocitli pod vodou. Samotársky Námorník je jedným z tých, ktorý sa adaptoval, za ušami mu narástli žiabre. Odhalili ho ako mutanta a uväznili. Plávajúcu plošinu, akési „vodné mesto“, však napadnú a jemu sa podarí ujsť s Helen a jej nevlastnou dcérkou Enolou. Na chrbte Enoly je vytetované zvláštne znamenie – medzi ľuďmi, čo prežili, totiž koluje legenda o pevnej zemi a znamenie by ich k nej mohlo doviesť. Novodobí vodní piráti pod vedením neľútostného Deacona, ich však napadnú a Enolu unesú.
Dvaja muži vstúpia. Odchádza len jeden. Také sú pravidlá arény v Dóme hromov v meste Bartertown. Zákonodarkyňa Aunty Entity bude musieť čoskoro pridať ešte jedno pravidlo: "Neserte Mad Maxa!" Max tentoraz bojuje proti barbarom post-katastrofické budúcnosti a stáva sa záchrancom kmeňa stratených detí.
Desivá budúcnosť nás zavedie do temného podsvetia ovládaného kybernetickými bordelmi s mechanickými prostitútkami a bezohľadnými recyklátormi. Je to už niekoľko rokov, čo spoločnosť Pinwheel Robotics vytvorila nový druh kyborga - ženu, ktorá sa svojimi schopnosťami takmer vyrovná ľuďom a svojou krásou ich určite prekoná. Málokto vie, že v skutočnosti bol kyborg menom Cash vytvorený, aby slúžil ako smrtiaca a ničivá zbraň. Po dramatických udalostiach je Cash ukrytá v bezpečí „slobodnej zóny“. Nie však na dlho. Biochemické problémy spôsobia v jej organizme chaos a návšteva lekára na Sicílii potvrdí jej najtemnejšie predstavy. Cash je viac než len výtvor modernej kybernetickej technológie. Je prvým svojho druhu, ktorý sa stará o svoje rozšírenie...