Atómová bomba vo verejnom živote a tragická láska Francúzky k nemeckému vojakovi v osobnom živote sú dva motívy, ktoré rámcujú úvahy vychádzajúce z tvrdenia, že minulosť je tým, kým sme, že život vyrastá z minulosti. On a Ona sa stretnú v meste poznačenom jednou z najväčších tragédií druhej svetovej vojny. Ako sa ukazuje, ani pätnásť rokov od skončenia vojny nie sú schopní nechať svoju lásku naplno rozvinúť. Ona sa s nemožnou láskou stretáva opätovne, keď tú prvú zažila (hoci v inom kontexte) už počas vojny...

Príbeh novicky Viridian, ktorá pred zložením rehoľného sľubu navštívi svojho strýka s nevinným prianím rozlúčiť sa so svojím poručníkom, netušiac, že všetko sa vyvinie úplne inak, je v podaní klasika španielskej kinematografie Luise Bunuel krutú satirou na náboženské pokrytectvo. V roku 1961 bola Viridian ocenená Zlatou palmou v Cannes, v mnohých krajinách sa však premietali iba katolíckou cirkvou Cenzurované verzie a doma v ortodoxnom Španielsku bolo jeho premietanie zakázané úplne. Bunuel niesol svoju kliatbu veľmi ťažko a svoj ďalší film Anjel skazy nakrútil v Mexiku. Satirický-surrealistická obraznosť Viridian, jedného z hlavných diel Luisa Bunuel, však dodnes zaraďuje toto filmové dielo ku špičkám svetovej kinematografie.

Na ostrove Malorka žijú špinaví a groteskne hrôzostrašní ľudia. K jeho brehom sa priplavia poslovia civilizovaného sveta v podobe arcibiskupov. Tí nachádzajú pôvodných obyvateľov v rozklade – doslova fyzickom. Dobyvatelia sa sami nazvú Malorčanmi a guvernér položí základný kameň nového veku. Jeho prejav prerušia milostné výkriky. Muž a žena sa v objatí váľajú v blate, ľahostajní voči davu, čo je prvý signál na vzburu proti cisárskemu Rímu...