Nebezpečenstvo hroziaceho vojnového konfliktu urýchlilo rozhodnutie Charlesa Chaplina prispieť svojím dielom k obrane ideálov slobody. Vo filme Diktátor zaujal kategoricky odmietavé stanovisko k fašizmu a jeho vládcom. Pred celým svetom odhalil úbohosť a krutú smiešnosť Adolfa Hitlera, postihol abnormalitu a vyšinutosť fašizmu: Chaplinov diktátor Hynkel v sebe zlučuje sentiment so zvieracím hulákaním do mikrofónu. Je to teda slaboch, trpiaci komplexom menejcennosti a zároveň chorobným pocitom nadradenosti. Chaplin vo filme stelesňuje aj prenasledovaného židovského holiča. Pre vonkajšiu podobnosť však dôjde k zámene týchto dvoch protagonistov...
Akčná dráma z obdobia 2. svetovej vojny. Počas vylodenia v Normandii prídu o život dvaja bratia, ich tretí súrodenec zahynul už skôr na Novej Guinei. Keď sa kapitán John Miller dozvie o poslednom, štvrtom bratovi, chce ho za každú cenu zachrániť a dostať domov k matke. Na túto ťažkú úlohu sa podujem skupina ôsmich mužov.
Píše sa rok 1948. V nemeckom meste Norimberk pokračujú procesy s nacistickými vojnovými zločincami. Tí najvyšší si svoje rozsudky už vypočuli, teraz sú však na rade ľudia, ktorí "iba" slúžili režimu. Jednému z povojnových tribunálov predsedá penzionovaný americký sudca Haywood (Spencer Tracy). O svojom poslaní si nerobí žiadne ilúzie: vie, že najväčšie prípady už prebehli a ľudia v Nemecku aj Amerike sa radšej pozerajú dopredu ako dozadu. Napriek tomu sa Haywood svojej úlohy chopí s cieľom zistiť objektívnu pravdu o tom, akú vinu na zvrátenostiach nacistickej ríše nesú bežní občania. Pred tribunálom sa navyše ocitli Haywoodovi kolegovia, všetci štyria obžalovaní totiž sami vykonávali súdnu prax. Z moci svojho úradu odsudzovali ľudí k smrti na základe ich politického presvedčenia alebo rasovej príslušnosti. Najvyššie postaveným bol Ernst Janning ( Burt Lancaster), ktorý sa vypracoval až na ríšskeho ministra spravodlivosti. Štvorica bývalých nacistov má však mimoriadne schopného obhajcu.
V roku 1943 kdesi v Burme je britský plukovník Nicholson spolu so svojimi vojakmi väznený v japonskom zajateckom tábore. Veliteľ tábora Saito ho napriek Ženevským konvenciám vylučujúcim fyzickú prácu zajatcov núti postaviť most cez rieku Kwai, ktorý by Japoncom umožnil posunúť front a poraziť spojenecké vojská. Hoci plukovník je spočiatku proti, keď nevidí iné východisko, velí svojim mužom postaviť most. Jeho profesionálna česť mu napriek strategickým vojenským plánom káže postaviť most čo najlepšie. Veliteľ Saito sa zase zžiera myšlienkou, že jeho muži by nikdy nepostavili taký kvalitný most ako Briti. Spojenci pripravujú sabotážnu akciu na most a hoci Nicholson je vojakom verným svojej armáde i krajine, nedokáže sa pozerať na skazu práce svojich vojakov...
Traja bývalí vojaci sa vracajú domov z bojísk 2. svetovej vojny. Al bol v civile bankový úradník, Fred pracoval ako barman a Homer bol výborným športovcom, vo vojne však prišiel o ruky. Ako sa im po hrôzach prežitej vojny podarí začleniť sa znovu do normálneho života?
17. júla 1942 sa začala jedna z najväčších bitiek II. svetovej vojny. Bojovalo sa o priemyselné mesto na Volge, vtedajší Stalingrad, a velenia oboch armád, sovietskej i nemeckej, si boli vedomé, že práve tu sa rozhodne o konečnom víťazstve. Ak by totiž mesto, nazvané po sovietskom vodcovi padlo, nastala by katastrofa. A v meste, kde sa doslova bojovalo o každý meter a z ktorého nezostalo nič viac ako ruiny, sa rodili príbehy neuveriteľnej a slepej odvahy. Jedným z nich je aj skutočná udalosť vojaka Sovietskej armády, Vasilija Zajceva, vynikajúceho ostreľovača, ktorého súboj s nemeckým elitným strelcom, majorom Königom, sa stal okamžitou legendou a pomáhal udržiavať morálku sovietskych vojakov vo chvíľach, keď tretia ríša ovládala takmer celú Európu. Politický komisár Danilov z neho doslova „stvoril“ žiarivý prototyp skromného, prostého a neohrozeného hrdinu, schopného bez zaváhania položiť za vlasť život. Netuší, že v ňom nájde aj soka v láske ku krásnej Táni.
Na sklonku II. svetovej vojny slúži na malej českej staničke, ktorou prechádzajú ostro sledované vlaky, železničiarsky elév Miloš Hrma, obdivujúci úspešného sukničkára, výpravcu Hubičku, a trápi sa tým, že v milostnej chvíli u svojho dievčaťa ako muž zlyhal. V zúfalstve sa pokúsi o samovraždu, no s pomocou pôvabnej ilegálnej spojky Viktórie sa mu svoj handicap podarí prekonať.
Príbeh dobrodružnej cesty rakúskeho horolezca Heinricha Harrera, ktorý so svojím priateľom Petrom Aufschneiterom chcel dobyť vrchol jedného z najvyšších štítov Himalájí, Nanga Parbat. Po úteku zo zajateckého tábora prešiel celými Himalájami až do tajomného sveta Tibetu, kde sa stal učiteľom mladého Dalajlámu. Medzi týmito dvoma ľuďmi z úplne odlišných svetov sa rozvinulo priateľstvo, ktoré im prinieslo múdrosť a pre Harrera znamenalo aj hlboký vnútorný prerod. Film je založený na skutočných udalostiach.
Danny Walker a Rafe McCawley sú priateľmi od detstva, keď po prvý raz naštartovali práškovacie lietadlo a vzlietli s ním. V januári 1941 prijmú Rafea ako dobrovoľníka do elitnej britskej Orlej perute. Danny považuje jeho nadšený odchod za zradu. Zdravotná sestra Evelyn Johnsonová sa s Raefeom zoznámila pri zdravotnej prehliadke a pomohla mu získať dôležitú pečiatku, pretože mladík je dyslektik. Čoskoro začnú spolu chodiť a tesne pred odchodom z New Yorku spolu strávia romantický večer. Prezident Franklin D. Roosevelt požaduje schválenie väčšej pomoci pre bojujúcich spojencov. Japonský admirál Jamamoto pre zmenu presviedča svoju vládu, aby zasadili Američanom prekvapujúci úder - treba zničiť americkú námornú flotilu v Pearl Harbor na Pahu v Havajskom súostroví. V japonskom štábe prebiehajú prípravy na útok...
Dej sa odohráva v rokoch 1899 – 1945 a sleduje osudy postáv na pozadí premien mesta Gdánska, sleduje tiež Oskarov príbeh. Oskar má podľa Schlöndorfa dve typické vlastnosti svojej doby: odmietanie a protest. Bráni sa účasti vo svete dospelých tak dôsledne, že odmietne vyrásť. Protestuje tak nahlas, že jeho hlas rozbije sklo.
V roku 1944 je populárna filmová herečka Hlínová zatknutá gestapom za to, že poskytla útočisko človeku z odboja. Filmový producent ju pomocou svojich stykov s nacistami vyreklamuje, aby mohol dotočiť roztočený film. Tesne pred posledným dňom natáčania herečka Hlínová pochopí, že je neustále strážená a chce utiecť. Je však znovu zatknutá.